La Bufadora

La Bufadora, anglicky ,Blowhole' a po slovensky morský gejzír. Jedna z najväčších atrakcií v Ensenade.

Vzduch je vháňaný morskými vlnami do úzkej skalnej jaskyne, kde vzniká tlak a voda vystrekuje do výšky niekoľko desiatok metrov. Ja som v Ensenade  už viac ako 2 mesiace, ale až pred týždňom som sa tam konečne dostala a ten malý zázrak uvidela na vlastné oči.

Cirkus zvaný CETYS

To, že som na prestížnej škole som si začala uvedomovať hneď po príchode. Ľudia sa ma pýtali, či idem na CEYS, ako sa mi páči CETYS, či poznám ,Toho' a ,Tú' zo CETYS... Už na začiatku sa mi zdalo, že o tej škole sa rozpráva priveľa. Ale nikto ma nepripravil na to, ako to na CETYS chodí.

Cesta do školy mi autom trvá zhruba 10 minút. Ale to len vtedy, ak sa mi z domu podarí vypadnúť 15 minút pred začiatkom vyučovania. Ak sa ráno náhodou zdržíme, cesta trvá o niečo dlhšie. Dôvod veľmi jednoduchý. Škola sa nachádza na kopci v strede ničoho, pár skál a kaktusov. Žiadny školský autobus tu nechodí. Na čo by aj, keď skoro všetci moji spolužiaci, ktorí už dovŕšili 17ku, majú svoj vlastný luxusný pick-up a tých mladších do školy vozia rodičia.
5 minút pred začatím vyučovania sa cesta úplne zaplní a my prejdeme rampou neskoro. Cez okno ešte pozdravíme chlapíka pri bráne, ktorý si mávanie modrou vlajkou kráti spievaním. Každý deň. Ráno aj poobede. Pýtam sa samej seba, ako je to možné, prečo sú Mexičania stále šťastní, veselí .... (tu je dôvod) :D

Prvé tri hodiny mám bez prestávky. Od 10:30 do 11 je receso - prestávka. Polovica sa nahrnie do kafetérie, kde čakacia doba je ešte dlhšia ako cesta do školy. Po prestávke mávam každý deň okrem stredy angličtinu. Aký je rozdiel medzi hodinami angličtiny na jazykovej škole na Slovensku a CETYS?
Kým na Slovensku profesorka na hodine anglického jazyka po tradičnom ,Good Morning students' a ,How are you today?' veselo štebotá po slovensky, tu sa študenti s angličtinárom rozprávajú výlučne po anglicky. A to nielen na hodine, ale čo je zarážajúce, aj mimo nej. Na chodbe cez prestávky, na ulici v meste, jednoducho všade.
Ja som mala na učiteľku naozaj šťastie. Schytala som 50ničku, ktorá si nikdy na spelling teste pri slove 'shriek' (vreskot) neodpustí názornú ukážku a tvrdí, že 120 miliónov anglicky hovoriacich ľudí robí chybu pri výslovnosti slov začínajúcich na ,wh'. Pretože podľa Estely, to nieje what, ale chuat, nie why, ale chuáj, atď... . Napiť sa vody alebo nedajbože niečo jesť počas jej hodiny sa trestá okamžitým vyhadzovom z hodiny a to sa rovná jednej absencií. Pričom limit je 5. Viac ako 5? Dovidenia o rok.
Takéto špeciálne pravidlá má iba Estelita. Na iných hodinách to vyzerá celkom opačne. V triede je hluk a absolútne sa tam nedá sústrediť. Horšie to je už len na hodine histórie. Učiteľka je z Ekvádoru.Všeobecne tu prevláda názor, že Ekvádorčania sú veľmi tvrdí, striktní a mrzutí ľudia. Nie sú ďaleko od pravdy. Vlastne, je to ešte jemne povedané. Hodiny s ňou sú tie najhoršie. Ostatní profesori sú veľmi milí. Snažia sa mi pomôcť pochopiť učivo a ich záujem je mnohokrát väčší ako môj. :D

Systém hodnotenia je taktiež úplne iný. Stupnica je od 10 po 1, pričom 10 je výborný a 5 neprospel. Horšie ako 6 = ,make up exam' takzvaný reparát. Testy sa tu píšu každý mesiac. Jeden týždeň výlučne vyhradený na testy. Tieto dni sme my, výmenní študenti, poväčšine trávili v knižnici na nete.
Domáce úlohy si tu skoro všetci robia veľmi poctivo, pretože tvoria značnú časť z celkovej známky. Angličtina je pre mňa jediný predmet, z ktorého teraz píšem testy. Zatiaľ mám 9 a neviem o nikom v triede, kto by mal 10. Úroveň angličtiny u študentov tu a doma je neporovnateľná. Takmer všetci v mojom ročníku rozprávajú plynule. Čo mi síce veľmi nepomáha pri učení španielčiny, ale za 2 mesiace čo som tu, som si vďaka minimálnej jazykovej bariére našla kopu kamarátov. Moja angličtina sa rapídne zlepšila a španielčina mi ide po troške lepšie.

Vrátim sa naspäť k pôvodnej téme. Cetys je škola prestížna, to už viete. A fakt, že si tu každý rok volia kráľovnú a prezidenta, by nebola až taká tragédia, keby to nebolo také veľkolepé. Tento rok sú na
post kráľovnej dve kandidátky. Irina Chapluk a Ana Fernanda Torrezas. Celé sa to začína už na začiatku roka. Obe kandidátky robia párty na dome. Ja som bola len na párty Any Fer a saomzrejme bola super ako každá iná. Pod pojmom párty rozumej obrovský priestor v okolí domu, DJ, svetlá, bar, tacos a asi 500 ľudí. A teraz naozaj nepreháňam. Len jediná vec čo sa mi zdá divná, že tieto párty sa končia na môj vkus veľmi skoro. Okolo 12 sa vždy všetci začnú rozchádzať domov a o 1 tam už nikto nieje. Nieje to pravidlo, ale väčšina je už aj tak opitá z toho zlého piva a mixu tequilly s vodkou.

Kampaň

Obe kandidátky bojujú o hlasy naozaj všetkými silami, respektíve peniazmi. Kampaň zahŕňa tričká, náramky, jedlo pre každého jedného študenta na škole, obrovské plagáty a viac. Celá táto šaráda stojí každú z nich viac ako neuveriteľných 10 tisíc amerických dolárov !

Včera 'kráľovné' rozdávali jedlo pre každého. Tacos, sushi, donuts, muffiny, kávu, tostitos, nachos, .... 

Ja s Irinou. 

Druhá akcia ktorú kandidátky organizovali bola modelingová šou. A to nie hocijaká. Modelmi síce boli len spolužiaci zo školy, ale výsledok bol naozaj obdivuhodný a chlapi si to užili ešte viac ako dievčatá :D Len sa na to pozrite...

Ana Fer a Irina

Všetko to vyvrcholí budúci utorok, kedy sa uskutoční šou. Každá jedna z kandidátok má pripravený asi 20 minútový program. Netrúfam si ani odhadnúť aké to bude, ale obidve sú z toho veľmi nadšené. Vrazili do toho nenormálne množstvo peňazí a taktiež im pomáha kopa ľudí. Podľa šou, jedla a párty sa všetci rozhodnú, ktorej z dievčat dajú svoj hlas. Hlasovanie ale o víťazke úplne nerozhodne. Je tu ešte porota, ktorá ich sleduje a hodnotí ich vystupovanie a prácu v komunite. Výsledok volieb sa dozvieme budúci piatok na tzv. korunácií.

A aká je vlastne úloha kráľovnej? Reprezentovať školu na formálnych akciách, robiť párty, pomáhať komunite... Ale ten pravý dôvod sú ako inak peniaze. Škola sa na tom poriadne nabalí. Kráľovné kupujú vybavenie do učební, knižnice atď. Nedalo mi neopýtať sa mojich spolužiakov, čo si o tom všetkom myslia. Ich odpoveď bola ľahko predvídateľná: ,,Dávajú nám tričká, jedlo zadarmo, viac nám netreba.'' :D A čo si o tom myslím ja? Hotový nezmysel a rozhadzovanie peňazí na niečo, čo absolútne nemá nič spoločné so vzdelávaním. Je to biznis.

Adios amigos !

Día de la Independencia

16.septembra sa v Mexicu slávi deň nezávislosti. Mexičania sa naň pripravujú ako my na Vianoce. Už mesiac dopredu sa všade dajú kúpiť vlajky a skoro všetky bary, reštaurácie a obchody sú odeté do mexickej trikolóry. Ja som začala oslavovať už v stredu štrnásteho, kedy môj rotary-club usporiadal párty pre rodiny rotariánov a nás výmenných študentov. Stretla som tam aj moju americkú susedu, ktorú som predtým nikdy na ulici nevidela. Žije v Ensenade tri roky a jej španielčina je zrovnateľná s mojou. Pričom ja som tu dokopy 8 týždňov. Po mnohých pochvalách, tacos a kvapke tequily sme sa začal ohňostroj a všetci kričali 'Viva Mexico!' Po ňom na scénu nabehli tradiční El Mariachi a ja som dostala zatiaľ najlepšiu radu, ako sa zlepšiť v jazyku.

(,,No čo Nikol, už máš frajera ? Tak si dákeho rýchlo nájdi aby si mala s kým trénovať španielčinu'')  Hneď som si spomenula na zhruba tretie pravidlo zakazujúce randenie.

Lorena z Brazílie, Julia - spolužiačka, dcéra rotariána - hostiteľa párty a ja.

Kórejci nemajú radi časť líca a brady preto si ju väčšinou na fotkách zakrývajú. (?!) V pozadí El Mariachi.

V sobotu pre nás Mao (z Japonska) pripravila tradičný japonský obed. Spravila som svoje prvé vlastnoručne pripravené  sushi (v tvare tacos :D) I keď na pohľad to vyzeralo kadejako, chutilo celkom obstojne. Po výdatnom obede ma čakala ešte výdatnejšia večera v reštaurácií Julianovej host-rodiny. Mexičania jedia radi, často a veľa. Niet divu, že sa cítim čoraz viac 'gorda'. 

Chile en Nogada - typické jedlo pre deň Nezávislosti, vo farbách mexickej trikolóry.

Včera bola nedeľa a už ako zvyčajne sme ju trávili doma. Konečne som si mohla oddýchnuť a byť sama so sebou. Tu v Mexicu som v poslednom ročníku strednej školy, a tak každý jeden z mojich spolužiakov už je rozhodnutý, čo bude študovať ďalej. Všetci okrem mňa. Celá vec okolo vysokej školy mi vŕta v hlave už pekne dlho. Z časti som bola rozhodnutá pre veterinu, ale nebola som si celkom istá, či mám k tomu taký vzťah, aby som svoju mladosť presedela za knihami. Zistila som, že chémia ma nebaví  a bez toho sa jednoducho týmto smerom nepohnem. Úplne mi stačila hodiny biochémie v španielskom jazyku.

Večer sme šli na čaj s Andreou, Venezuelčankou žijúcou v Ensenade. Konečne som mala pocit že ma niekto chápe. Je presne ako ja. Veľmi rýchlo sa nadchne pre nejakú vec a takisto rýchlo ju to aj omrzí. Po dlhej debate sme dospeli k záveru, že veľmi rada organizujem veci. Neviem, prečo som si to doteraz na sebe nevšimla. Veď celý tento pobyt som si naplánovala a zariadila sama. Naši sa postarali 'len' o tú finančnú stránku. 

Pred pár mesiacmi, ešte keď som si vybavovala poistenie, v e-maily som sa predstavila  ako výmenná študentka. Dotyčný mi odpísal, že je rád, že moja dcéra sa rozhodla stráviť rok v Mexicu. Haha.

Viem, že skoro všetkým mojim výmenným kamarátom rodičia nadiktovali ešte aj životopis do prihlášky. Toto absolútne nieje môj prípad. I keď niekedy som mala pocit, že na všetko som sama (čo som aj bola) o to viac si teraz vážim, že tu môžem byť aj svojou vlastnou zásluhou. A to som mala kopu problémov, či už s poistením, vízami, letom... som vďačná za každú jednu skúsenosť, ktorú mi to dalo. 

Moja host mum mi minule povedala že ma vidí ako učiteľku. Som si istá, že by ma to bavilo. Ale prísť o nervy za 600 eur mesačne je trochu hardcore, no nie ? Po dlhej debate s mojou fínskou a venezuelskou kamarátkou som začala, a ešte stále uvažujem nad niečím úplne iným. Medzinárodné vzťahy a diplomacia, politika... kde môžem pokračovať v štúdiu jazykov a po skončení nájsť uplatnenie aj na prestížnych pozíciách. Ešte mám skoro 3 roky, aby som učinila konečné rozhodnutie. Ale radšej si to rozmyslieť skôr ako neskoro. Silvia vyštudovala ekonómiu a teraz je odborníčka na zdravú výživu a alternatívnu medicínu. Diplom jej visí v kancli a je jej na dve veci. Toto je presne jedna z vecí, čo nechcem, aby sa prihodila práve mne. Roky zabité v škole pre jeden papier. Nakoniec celkom zbytočný.

V poslednom čase som začala pociťovať, že mi tu chýba súkromie a ten kúsok nezávislosti, čo som mala u nás doma. Sadnúť na bus alebo vlak a ísť do mesta bez toho, aby som niekoho každú hodinu informovala, čo presne, s kým a ako dlho idem robiť.  Silvia organizuje veci ešte radšej ako ja. Ale trochu iným spôsobom. Zoradila mi veci na poličke, v skrini, jednoducho všade, a taktiež by veľmi rada organizovala môj čas. Nemám jej to za zlé, ale jednoducho nie som zvyknutá na to, aby som mala naplánovanú každú minútu svojho času a vždy robila niečo užitočné. Zatiaľ som s ňou našťastie nemala žiadny konflikt, ale je to pre mňa tak trochu ,challenge'. Svoju slovenskú maminu som považovala za perfekcionistku, ale moja nová mama je perfekcionista s veľkým P. Mám ju veľmi rada, myslím že lepšiu mamu tu v Mexiku ani mať nebudem. Môžem sa s ňou porozprávať o všetkom, rozumie mi, ale niekedy mám pocit, že sa o mňa stará trochu viac ako potrebujem. 

Baseball a Orientation camp

Len ťažko som si našla chvíľu voľného času aby som sem niečo hodila. A ani neviem kde začať. Tento týždeň bol šialený. V utorok sme dostali pozvanie od iného rotary clubu v Ensenade na bejzbalový zápas San Diego Padres vs San Francisco Giants. Hranice s Amerikou sme na počudovanie prekročili veľmi rýchlo. Vysadli sme z autobusu, vošli do miestnosti, kde to vyzeralo presne ako kontrola na letisku. Na jej konci bola Amerika. (haha)

Zápas sa začal o 7 a končil okolo pol 10. Myslela som si, že nudnejší šport ako futbal neexistuje. Veľký omyl. Hra bola o ničom a Padres prehrali. To ale neznamená, že sme sa nebavili. Prešli sme sa po štadióne, prešvihli jeden jediný home run a pokecali s chlapíkom, čo predáva pratzles. Jedná z mnohých vecí, v čom sa Američania líšia od Slovákov je to, že všade kam prídeme, ľudia sa nám prihovárajú. Či už sme zo Slovenska alebo Ameriky... v každom obchode sa ľudia zdravia a pýtajú, ako sa máme. Keď sme vychádzali z dverí, jeden chlapík za nami zakričal : Hey, ladies. You miss something. - What? - Your smile :D    (dámy,niečo vám chýba. čo také? váš úsmev.) 

Vo štvrtok zvyčajne mávam volejbal ale Silvia nemala čas, tak reku že ostanem doma. :D Lenže od pol 4 nešla elektrika v celej Ensenade a sedieť doma sa mi ozaj nechcelo. Zavolala som Marii nech po mna príde. Tá mi oznámila že je obrovský výpadok nielen v Mexicu ale aj v USA. Mestá ako Tijuana, San Diego, Phoenix, Los Angeles až po San Francisco, takmer 5 miliónov ľudí ostalo bez prúdu. Všetko vinou jedného pracovníka. (šťuk) Vrátila som sa domov o 9 večer a elektrina stále nešla. 

Po jednom dni bez elektriny ma čakal víkend na púšti, na ranči v Tecate. 4 hodiny v autobuse, po rozbúchanej ceste. Prvá zastávka v sirotinci. Rozdali sme deťom sladkosti a študenti z Kórey, Japonska, Taiwanu a Thajska im spravili menovky v ich jazyku.

Dorazili sme na miesto. Bolo strašne horúco. Mali sme prezentácie, hry, kadejaké aktivity a čakali sme na ostatných ktorým meškal let. Na druhý deň nás rozdelili do tímov. Ja som bola v tíme zelených a každú aktivitu, súťaž sme mali bodovanú. Ako napríklad stavanie veže zo špagiet a marshmallow, futbal.... Museli sme zložiť krátku pesničku o našom tíme. Niektorí to poňali inak a ich slová zneli: We love Mexico. We love tacos. We love tequila. :D Ráno sa vyhodnocovali body. Môj tím skončil na 3.mieste a vyhrali sme sombréra.

Samozrejme sme sa nevyhli prednáškam o pravidlách, cestovaní, nástrahách spojených so sexom... Pre nás z Ensenady však platia úplne iné pravidlá. (haha) Medzi výmennými študentmi sú aj dve Polky a tak som po 6 týždňoch oprášila svoj rodný jazyk.

Výmenní študenti z Ensenady

YEP D4100

Los Angeles