piatok 16. decembra 2011

Cumpleaňos/Narodeniny

   Oslava mojich 18. narodenín bola jedna z najlepších doposiaľ. Bodaj by nie, však som oslavovala v Mexicu, čo sa nepošťastí len tak kadekomu. 
  Moju oslavu sme spojili aj s rozlúčkou mojich škandinávskych kamarátov a bola to ,hell of a ride'. Začali sme u nich na dome a odtiaľ sme sa okolo polnoci vybrali kam inam ako do Lutzenkirchu. Zabávali sme sa do dákej 4tej rána a potom už ani neviem ako som sa ocitla doma. 







V deň mojich narodenín v utorok sme oslavovali už len kludne, pri obede. Po sobote to inak ani nešlo :) 




Sushi torta od Mao ♥




piatok 25. novembra 2011

La Despedida y Bienvenida

   Po skoro štyroch mesiacoch nažívania s mamou Silviou a sestrou Melissou prišiel čas, kedy som si musela zbaliť všetky svoje veci, povedať Adios dievčatám, a nie....nevrátiť sa domov na Slovensko, ako by ste si všetci priali :D Moja cesta sa končila o ulicu ďalej, v rodine Ramirez.
   Už od úplného začiatku som rátala s tým, že nebudem celý rok bývať s jednou rodinou. Najskôr som to brala ako veľké mínus tohto programu, veď prečo by som sa mala sťahovať do inej rodiny, a to dokonca dva krát, keď už som si na jednu zvykla. No nakoniec sa tento nedostatok ukázal byť ako jednou z výhod programu Rotary. Nieže by som prvú rodinu nemala rada, ale vždy sa nájde nejaká maličkosť, ktorá je zo začiatku úplne zanedbateľná... no po určitom čase vás to začne iritovať, a nachádzate čoraz viac vecí, čo sa vám nepáčia, odhliadnuc od tých dobrých stránok. Tak to bolo aj v mojom prípade, a musím sa priznať, že neraz som videla aj maličký nedostatok ako nestráviteľný problém, čím som škodila jedine samej sebe. S odstupom času som si uvedomila, že mi bolo s nimi vlastne celkom dobre, a dokonca som sa aj veľa vecí naučila. Neraz sme spolu rozoberali také témy a otázky, nad ktorými som si lámala hlavu dlhú dobu, ale jednoducho som sa tom nemala s kým poradiť. Silvia je skvelý poslucháč a poradca v mnohých smeroch. Občas som bola zarazená sama sebou, keď som jej povedala aj také veci, o ktorých zvyčajne s nikým nehovorím. Úprimne, mám pred ňou rešpekt a som jej určite vďačná, že ma prijala ako vlastnú dcéru, a to doslova. Vždy keď ma niekomu novému predstavila, tvrdila, že som jej dcéra. Tým, čo po nás neveriacky pokukovali jednoducho odvrkla, že sa viac podobám na svojho otca. A verte či neverte, bola taká presvedčivá, že jej to ľudia brali.
  Mala som rada naše dlhé rozhovory a musím uznať, že čas strávený s ňou bol niečím obohacujúci. Keď som sem prišla, bola pre mňa jedinou osobou v tomto neznámom svete. Robila všetko preto, aby som sa tu cítila ako doma a veľmi mi uľahčila moje začiatky.
  Naša rozlúčka sa konala v brazílskej reštaurácií Pampas. Na podobnom mieste som ešte predtým nebola. Keďže sme nemali rezerváciu, na stôl sme si museli chvíľu počkať aj napriek tomu, že to miesto bolo na reštauráciu enormných rozmerov. V strede bol pult s jedlom, no bez mäsa. To bolo servírované čašníkmi, čo chodili pomedzi stoly s dlhými šabľami, na ktorých mali napichnuté rôzne druhy mäsa. A tak sa pri nás každú chvíľu zastavovali a ponúkali nám jahňa, bravčové, hovädzie, grilované, so slaninou, alebo grilovaný ananás so škoricou, ba dokonca špeciálne pripravené črevá. Popritom ako sme jedli, sa pri nás zastavili typickí mexickí hudobníci, tzv. trio. Potom ako dohrali a my sme dojedli, vrátili sme sa domov a mňa čakalo balenie. Ja som už predtým tušila, že ten kufor s ktorým som sem prišla, mi stačiť nebude. A mala som pravdu. Po 4 mesiacoch som mala problém vpratať sa do dvoch veľkých a jedného malého kufra. Nechcem ani pomyslieť na to, ako sa budem baliť po 10 mesiacoch....



  V pondelok poobede keď som už mala všetky veci zbalené a bol čas odísť, sadli sme si na posteľ v mojej izbe. Silvia so slzami v očiach začala tým, že ďalšia z dcér ju opúšťa, no ja som ju ubezpečila, že ju prídem raz za čas pozrieť, veď predsa, sťahujem sa len o jednu ulicu ďalej. Chvíľu sme sa rozprávali, obidve ma vystískali a potom sme nasadli do auta. Všetci výmenní študenti s ich terajšími i budúcimi rodinami sme sa stretli pred domom jedného z rotariánov. Vystúpila som z auta a bola tam kopa ľudí. Keď som videla ostatných výmenných študentov, moju pravú mexickú rodinu, nemohla som potlačiť smiech. Všetci boli nervózni, ale zároveň nadšení. Prišli ku mne vysmiati a spokojní, že Julian bude môcť piť s otcom pivo a chodiť von kedy sa mu zachce, Elina, že bude mať doma piano, a ja že budem mať o kúsok viac slobody ako doteraz. Niekde na kraji stála moja nová rodina. Zvítala som sa s nimi, prehodila kufre do ich auta a posledný krát sa rozlúčila so Silviou a Melissou.
   Nasadli sme do auta a vybrali sme sa na večeru. Predtým som vôbec nebola nervózna, ale zrazu všetci okolo mňa boli ticho a ja som nevedela čo povedať. Našťastie môj brat prerušil ticho a začal mi pred nosom mávať s čarovným prútikom Harryho Pottera, vysvetlujúc mi ako funguje. Potom sa to už nejak rozbehlo a pripravili ma na to, že v tom dome bývajú len 3 týždne a že nieje ešte úplne dokončený. Pravda je taká, že v izbe nemám položenú podlahu a trochu sa to tu ozýva. Inak dom je, alebo ešte len bude, veľký a krásny.
 Moja nová rodina má 5 členov. Mama Laura má 41 rokov a pracuje v kancelárií fabriky na výrobu hudobných nástrojov. Po týždni toho o nej viac povedať neviem. Aj keď sa rozprávame cestou do školy, v robote trávi skoro celý deň. Otec Raul, vek zatiaľ nezistený, pracuje ako ,vládny účtovník'. (neviem či som to preložila správne). Je veľmi milý a ako sa na Mexičana patrí, veľký gentleman. Vždy keď ma niekam vezie, otvára mi dvere na aute. Minule keď som si ich išla otvoriť sama, predbehol ma so slovami,  že mi ich otvorí. (chlapi učte sa! :D )Niekedy mi pripomína moju starkú. Nosí mi do izby jesť, stále sa ma pýta či niečo nepotrebujem a keď si chcem spraviť kávu, sám sa mi ponúkne, že mi ju spraví a donesie. Pomedzi to ešte dvakrát vyjde hore schodmi, či ju chcem s cukrom, sladidlom, s mliekom alebo bez. Keď som s ním, vždy sa máme o čom rozprávať. Staršia sestra Giovanna  je tento rok v Brazílií a občas si volávame na skype aby sa uistila, že sú jej mladší súrodenci na mňa dobrí. Mladšia sestra má 13 rokov a spolu s deväťročným bratom Raulom sú veľmi zlatí. Raul väčšinu dňa trávi hraním Harryho Pottera na Xbox alebo pobehuje po dome s tým jeho čarovným prútikom.

Prvé ráno mi sestra pripravila obed do školy :)



Moja nová izba





  Skoro som zabudla spomenúť, že od utorka u nás pracuje pani, ktorá sa stará o to, aby sme mali v dome poriadok a jedlo na stole. Slovo slúžka mi príde nedôstojné, ale jej pravé meno je dlhé a hneď po tom, ako mi ho povedala, som ho aj zabudla, tak ju teda oslovujem seňora. Je u nás každý deň okrem víkendov, čo znamená, že s čistým svedomím môžem pustiť z hlavy poradie fľašiek telových krémov a šampónov, ktoré som ukladala každý deň po celé 4 mesiace, alebo napríklad nepostlať si posteľ či nechať pohár na stole bez toho, aby som sa musela podrobiť kurzu organizovania svojich vecí. To ale neznamená že to teraz idem robiť, mami. :D
  Tento prvý týždeň sa mi veľmi podobal tomu prvému v Mexiku. Zažívala som podobnú eufóriu ako po príchode. Bodaj by nie, keď sa všetko zdá byť tak dokonalé (som zvedavá dokedy :D) Teraz sa fakt cítim ako doma na Slovensku. Pozerá sa tu televízor (môj mi do izby namontujú budúci týždeň), je sa nezdravé jedlo a povolené je aj nič-nerobenie. Nielen ja ale aj ostatní výmenní študenti sme v podobnej nálade. Všetci okrem Sebastiana, ktorý tu nieje cez Rotary, čiže rodiny nemení. A on, večný skeptik, si je istý, že do dvoch mesiacoch mi pôjde môj malý brat na nervy, že sa so mnou stavil o 100 pesos. Túto stávku mám už teraz vyhranú. Myslím, že včera sa o tom presvedčil aj on, keď u mňa boli na káve. Raulito prišiel za nami s pohármi vody (ešte aj  so servítkami !)v tých maličkých roztrasených rukách. Keď som ho zbadala chcela som ho objať, a aj Elina si ho zamilovala, taký bol zlatý. Mexičania jednoducho vedia od malička ako na dievčatá.

Výhľad z balkóna v mojej izbe

 



  Jediná vec ktorá mi vadí, že je v dome zima. A to nie len v tomto novom dome, ešte keď som bývala so Silviou posledný týždeň, ochorela som. Teplota sa tu pohybuje okolo 15tich stupňov cez deň, ale ráno a večer býva zima a nik tu ešte nekúri. Ako ma zmohla choroba, musela som sa rozlúčiť s Julianovou narodeninovou párty a ostala som doma aj s Elinou. Spravili sme si večer Disneyho rozprávok, a keď sme dopozerali moju z detstva najobľúbenejšiu,  101 dalmatíncov, aby sme sa vyhli sentimentálnym rečiam, zapchali sme si ústa najlepším spôsobom....



Patrím k odporcom amerického junk-food ale Thrifty me encanta! 

   Ako som prišla zo školy, píšem. Už 5 hodín vkuse. I keď všetci ostatní moji kamaráti už o takomto čase vyrážajú na ,Once upon a Jager...' party, dnešný večer som doma. A nie, už nie som chorá. Predsa len ma tá Silvia niečo naučila. ,,Nika, nemôžeš stihnúť všetko, musíš sa naučiť organizovať si svoj čas a uprednostňovať veci, ktoré sú dôležitejšie.'' A tak mami, oci, namiesto partying uprednostňujem writing, ale zajtra si to vynahradím. Sebastian oslavuje narodeniny a tam chýbať nemôžem, je to moja mexická rodina. 
  Pomaly sa blížia aj moje narodeniny, presnejšie už za menej ako 2 týždne! Ako idem oslavovať? Sobota tretieho decembra je pre mojich fínske a švédske kamarátky posledná tu v Ensenade a Moa oslavuje 25ku dva dni predo mnou, takže spojíme naše narodeniny s ich rozlúčkou. Oslavovať budem v sobotu 3 dni pred a  ďalšiu sobotu 3 dni po narodeninách PORQUE ES MI 18. CUMPLEAŇOS, WEY! Dievčatá robia na dome menšiu párty, takže začneme tam a odtial smer Lutzenkirch. Nemôžem sa dočkať :)

LOS AMO
I LOVE YOU


Majky(mexičan), Sebastian, Julian, ja a Elina

   Zajtra ráno ma čaká skype hovor na Slovensko s budúcimi výmennými študentmi na ich prvom orientation meetingu. Som si istá, že ako aj ja, všetci sú skalopevne rozhodnutí ísť do USA. Takže ich ideme trochu zmiasť a ukázať im, že ak si chcú čo-to užiť, nech idú k nám na juh. 

VIVA MEXICO CABRONES ! 

štvrtok 17. novembra 2011

Nikol sa sťahuje... O ulicu ďalej !

Pozerám na dátum posledného článku, na správy z mailov a skype-u a všetkým, čo čakali, kým sa opäť ozvem, sa vopred úprimne ospravedlňujem. Za tých pár týždňov sa toho nazbieralo celkom dosť, čo by ste mali vedieť.
A tak začnem s tými pozitívnymi vecami. O dva týždne sa mi začínajú prázdniny a ja nemám ani šajnu čo idem dva mesiace robiť. Áno, čítate správne. Čakajú ma dva dlhé mesiace prázdnin. Viva la vida! A možno pre vás bude prekvapujúce aj to, že takto o týždeň už budem písať z novej izby môjho nového domova, PRETOŽE SA SŤAHUJEM !!!! Síce len o ulicu ďalej (čo je super, veď Chapultepec je najlepšie miesto na bývanie v Ensenade) ale za to do úplne nového domu. Moju novú host rodinu som zatiaľ ešte osobne nestretla, čo je vzhľadom na to, že v pondelok sa tam oficiálne a nenávratne usadím na ďalšie 4 mesiace dosť zarážajúce. No pri dnešných technologických vymoženostiach a mojej krátkodobej pamäti som  sa dozvedela dopredu čo ma v novej rodinke čaká. Len pre objasnenie okolností musím spomenúť, že na prvom Rotary meetingu som sa zoznámila s budúcimi výmennými študentmi odchádzajúcich na výmenu tento rok. Medzi nimi bola aj istá Giovanna s ktorou som sa chvílku rozprávala. O čom? Doteraz neviem, ale asi som jej utkvela v pamäti, a tak mi po 3 mesiacoch napísala z Brazílie či si ju pamätám. Samozrejme že som si ju nepamätala (haha) Dali sme sa do reči a písali sme si veeeľmi dlhé správy v ktorých ma ,varovala' (aj keď už bolo neskoro) pred niektorými - nazvime ich - kamarátmi. No v jedno ráno mi prišla správa s úplne iným obsahom, ako by som čakala.



    • 9 novembra
      • NIKOOOOLL i just an email from my sister and she told me that you are going to live with us!!!! OMG!!!!!! hahahahah how weird, i feel as if i was also there!!!dbjkfndmsacufks haha so excited and nervous... ig you have any question seriously just ask, and if there is something you dont feel comfortable just tell me and and talk with my parents hahahaah

    • 9 novembra


          • upps i wasnt supposed to tell you!! hahahaha and you are also coming the 21st fdknqwlkjfdmas hahahaha im very excited and nervous haha i said that already. 

          • oh but dont tell please :P it was a secret.
....v skratke: Práve som sa dozvedela, že ideš bývať s nami, ale nemala by som ti to hovoriť, tak prosím ťa nikomu to zatiaľ neprezraď. ....Že sa z toho teší prekladať dúfam netreba :D 

A čo ďalej mi prezradila? Že budem mať ďalších mladších súrodencov. 9-ročného brata a 13-ročnú sestru, ktorí ma už teraz bombardujú správami na facebooku. :D (práve v tomto momente už aj na skype). Snáď budú lepší ako doterajšia ,hermana' (sestra) Melisa. Tá ma čoraz častejšie  prekvapuje svojím správaním.       Napríklad minule som ju načapala špŕtať sa mi vo veciach, presnejšie, v šuflíku s horalkami ! Ostala som šokovaná, ale zároveň mi bolo aj do smiechu. Nevedela som čo povedať, tak som sa otočila a pre istotu som odtiaľ odišla bez jediného slova. 
Ďalej som sa dozvedela, že sa len práve nasťahovali a ešte stále dokončujú nejaké práce na dome, ktorý je mimochodom zvonku náááádherný! Celkom sa teším a dúfam, že ma rodina príjme aspoň tak dobre, ako táto predošlá. Obidvaja rodičia hovoria anglicky, ale pre moje vlastné dobro chcem sa jej používaniu vyhnúť aspoň doma. Moja španielčina sa pomaly lepší, čo potvrdil aj dnešný test zo španielčiny. Dopadol na výbornú a mne sa pre tento semester hodiny španielčiny oficiálne skončili.


Keď to zhrniem, dohovoriť sa viem celkom dobre odhliadnuc od pár gramatických chýb, a znakovej reči tela, ktorá sa mi nevedomky rozvinula. 
Verili by ste tomu, že po necelých štyroch mesiacoch ovládam španielčinu lepšie než nemčinu, pričom tú sa učím zhruba 7 rokov a nedokážem skĺbiť jednu súvislú vetu? Neviem, či je to chybou slovenského školstva alebo to len ja som hlúpa. Rečnícka otázka, pre dobro všetkých, neodpovedajme na ňu. 

Minulý týždeň sme pozvali na obed Silviinu kamarátku Martu s jej frajerom, a keďže Marta nie je bohviaká kuchárka a Jean Pierre je Francúz, chcela sa naučiť pripravovať aj niečo iné ako tacos, v tomto prípade to bolo sushi. Ja sushi milujem, tak som sa učila s ňou. Tu je výsledok.


Jean Pierre sa ukázal byť ako celkom milý starý pán, scestovaný ovládajúci 4 svetové jazyky. Mala som čo robiť, keď som vyvracala povesť Slovenska ako národu, ktorý si rád vypije :D 

Tento mesiac je, čo sa narodenín týka,nabitý. Minimálne 5 mojich kamarátov oslavuje tento týždeň. V piatok mala narodeniny Julia a jej párty bola nezabudnuteľná. Nechcem sa opakovať, viem že to píšem o každej párty ale táto si to miesto v rebríčku najlepších právom zaslúži.


Včera mala narodeniny Andrea, ale párty sa nekonala, oslavovali sme pri večeri. Po odspievaní Happy Birthday v 5 jazykoch (anglicky, španielsky, fínsky, slovensky a švédsky), za čo sme zožali potlesk celej reštaurácie, sme išli do kina na zatiaľ najtrápnejšiu komédiu, akú som v poslednom čase videla. Jack a Jill s Adamom Sandlerom. Ak ste fanúšikmi opakujúceho sa trápneho amerického humoru rozhodne odporúčam.


Medzinárodná zostava: Nico z Mexika, Petra z Fínska, Fanny zo Švédska Katja z Fínska, Gonzalo z Argentíny, Andrea z Venezuely aj s jej mamou, Elina a ja.

Blog dievčat zo Škandinávie o ich pobyte tu v Mexiku



Tento víkend ma čakajú ešte ďalšie dve narodeninové párty a po náročnom víkende SŤAHOVANIE ! 
Adios amigos !


pondelok 31. októbra 2011

Halloween verzus Día de los Muertos

   Kým tak sedím v izbe, snažiac sa vyprodukovať zo seba to najlepšie, aby som vás mohla obohatiť o dojmy zo života v krajine za veľkou mlákou, moju pozornosť značne narúša jeden nežiadaný element.
   Je pondelok večer 31. október, u nás dobre známy vďaka babkám podopierajúcim jedna druhú, krivkajúcich smer cmiter, ktorých sú zrazu plné ulice, tetkám, kradnúcim vence z hrobov a dedkom, čo vyťahujú škodovky už po tretíkrát tohto roku a predvádzajú ródeo na križovatke pred Lídlom. Áno, jeden z mojich menej obľúbených sviatkov je tu.
  A tak už asi tušíte, čo tým nežiadúcim elementom vrieskajúcim: ,,Tricky Tricky Halloween!'' za dverami je. Detiská chodiace od domu k domu v maskách s kýblikmi plnými cukru a čokolády v rôznych podobách. Ešte stále som v Mexicu, či?
  Fakt, že do Štátov to je odtiaľto len na skok, celá Ensenada je zamorená Halloweenom už od septembra a na miesto pekných mexických tradícií spojených so sviatkom Všetkých svätých alebo Día de los Muertos, sa tu oslavuje Halloween. God Bless America!
   A keďže ja som skôr za ten tradičný mexický sviatok, (i keď Halloweensku party som si taktiež nenechala ujsť, ale o tom neskôr :D ) trošku vám ho priblížim.
 
Oslavuje sa prvého a druhého novembra, presne v čase nášho sviatku Všetkých svätých a Dušičiek. Ak sa vám zdá, že slovo 'oslavuje' je v tomto prípade absolútne nevhodné, verte či neverte, je na správnom mieste. A v tom práve spočíva čaro tohto sviatku, ktorý má pôvod ešte v období starých a múdrych Aztékov. V tom čase bolo zvykom vystavovať lebky ako trofej alebo symbol smrti a znovuzrodenia. To by bolo v dnešnej dobe pochopiteľne neakceptovateľné, a preto môžme vidieť lebky v iných podobách.


Catrina - najznámejšie figúrka lebky pre tento sviatok


Lebky ako kostým na fieste



Prvý november patrí zosnulým deťom (zvykne sa nazývať aj Día de los Innocents - Deň nevinatok alebo Día de los angelitos - Deň malých anjelikov) a druhý november všetkým ostatným zosnulým. Ako aj my, ľudia navštevujú hroby svojich blízkych, ale namiesto zapálenia sviečky a odrapotania otčenáša, si tam so sebou donesú obľúbené jedlo zosnulého, tequilu (pre deti sladkosti a hračky) a začína sa oslava posmrtného života. Spomínajú na pekné chvíle prežité s tými, čo tam už medzi nimi nie sú, je sa, pije sa, spieva sa do noci. Iné rodiny stavajú v ich domoch oltáre (španielsky - ofrenda) pozostávajúci z kvetov, fotiek zosnulého, jeho obľúbeného jedla, sviečok...



Symbolika


Pan de Muertos - Tradičný sladký ,chlieb mŕtvych'


Cempaxóchitl - tradičný kvet ktorým sa zdobia hroby a oltáre



Calavera de dulce - cukrové lebky

Dnes po tom ako som sa vrátila zo školy sme s Melisou strávili asi 2 hodiny pečením koláčikov pre ,trick-or-treating' deti. Za 20minút bola polovica fuč ale našťastie ešte nejaké ostali a tie beriem zajtra do školy aj s ,chlebom mŕtvych'. Mimochodom tu je výsledok našej celodennej práce. 



V sobotu som robila spoločnosť Silvii na stretnutí z klubu, kde každé ráno chodí na spinning. Bolo to trochu netradičné, pretože sa pripravovala Paella (čítaj paeja). Paella je typické španielske jedlo, ktoré sa zvyčajne pripravuje pre veľký počet ľudí a jej príprava je celkom zdĺhavá. I keď výsledok naozaj stojí za to.

Proces prípravy







A takto vyzerá hotová paella


Celé stretnutie bolo celkom milé. Vekový priemer 50+, čiže ja som tam bola najmladšia a ešte k tomu aj jedna z mála žien, čo som si opäť patrične 'užila'. Na otázku či mám frajera som musela zodpovedať každému trikrát, po španielsky aj po anglicky, kvôli zjavnému účinku spojenia tequily s vínom. Dokonca som dostala návrhy od mamičiek, či sa nechcem zoznámiť s ich synmi. A to boli ešte tie lepšie návrhy....
Zo stretnutia sme sa ponáhľali na koncert Filharmonica Rock. Bolo to úžasné, nemám k tomu čo viac dodať. 

V piatok sa konala ďalšia Cetys párty. Tento raz to bola Halloweenada. Musím uznať, že táto jedna sa naozaj vydarila. Zabavila som sa, i keď to zase všetko skončilo o polnoci. Myslím, že dlhšie mi trvalo, kým som sa navliekla do kostýmu a pozapínala na seba asi 200 zicheriek, aby všetko držalo na svojom mieste. Ale na druhej strane, nie som si istá, dokedy by som vydržala cupitať v tých 12 centimetrových opätkoch. Už sa pomaly lepším, predsa len je to pre mňa neprirodzené. No ten pocit, dívať sa na všetkých zvrchu je celkom príjemný, nehovoriac o tom, aké sebavedomie to dodáva. Doma by som si ich neodvážila obuť, tu sa to pre mňa stáva bežné.