Halloween verzus Día de los Muertos

   Kým tak sedím v izbe, snažiac sa vyprodukovať zo seba to najlepšie, aby som vás mohla obohatiť o dojmy zo života v krajine za veľkou mlákou, moju pozornosť značne narúša jeden nežiadaný element.
   Je pondelok večer 31. október, u nás dobre známy vďaka babkám podopierajúcim jedna druhú, krivkajúcich smer cmiter, ktorých sú zrazu plné ulice, tetkám, kradnúcim vence z hrobov a dedkom, čo vyťahujú škodovky už po tretíkrát tohto roku a predvádzajú ródeo na križovatke pred Lídlom. Áno, jeden z mojich menej obľúbených sviatkov je tu.
  A tak už asi tušíte, čo tým nežiadúcim elementom vrieskajúcim: ,,Tricky Tricky Halloween!'' za dverami je. Detiská chodiace od domu k domu v maskách s kýblikmi plnými cukru a čokolády v rôznych podobách. Ešte stále som v Mexicu, či?
  Fakt, že do Štátov to je odtiaľto len na skok, celá Ensenada je zamorená Halloweenom už od septembra a na miesto pekných mexických tradícií spojených so sviatkom Všetkých svätých alebo Día de los Muertos, sa tu oslavuje Halloween. God Bless America!
   A keďže ja som skôr za ten tradičný mexický sviatok, (i keď Halloweensku party som si taktiež nenechala ujsť, ale o tom neskôr :D ) trošku vám ho priblížim.
 
Oslavuje sa prvého a druhého novembra, presne v čase nášho sviatku Všetkých svätých a Dušičiek. Ak sa vám zdá, že slovo 'oslavuje' je v tomto prípade absolútne nevhodné, verte či neverte, je na správnom mieste. A v tom práve spočíva čaro tohto sviatku, ktorý má pôvod ešte v období starých a múdrych Aztékov. V tom čase bolo zvykom vystavovať lebky ako trofej alebo symbol smrti a znovuzrodenia. To by bolo v dnešnej dobe pochopiteľne neakceptovateľné, a preto môžme vidieť lebky v iných podobách.

Catrina - najznámejšie figúrka lebky pre tento sviatok

Lebky ako kostým na fieste

Prvý november patrí zosnulým deťom (zvykne sa nazývať aj Día de los Innocents - Deň nevinatok alebo Día de los angelitos - Deň malých anjelikov) a druhý november všetkým ostatným zosnulým. Ako aj my, ľudia navštevujú hroby svojich blízkych, ale namiesto zapálenia sviečky a odrapotania otčenáša, si tam so sebou donesú obľúbené jedlo zosnulého, tequilu (pre deti sladkosti a hračky) a začína sa oslava posmrtného života. Spomínajú na pekné chvíle prežité s tými, čo tam už medzi nimi nie sú, je sa, pije sa, spieva sa do noci. Iné rodiny stavajú v ich domoch oltáre (španielsky - ofrenda) pozostávajúci z kvetov, fotiek zosnulého, jeho obľúbeného jedla, sviečok...

Symbolika

Pan de Muertos - Tradičný sladký ,chlieb mŕtvych'

Cempaxóchitl - tradičný kvet ktorým sa zdobia hroby a oltáre

Calavera de dulce - cukrové lebky

Dnes po tom ako som sa vrátila zo školy sme s Melisou strávili asi 2 hodiny pečením koláčikov pre ,trick-or-treating' deti. Za 20minút bola polovica fuč ale našťastie ešte nejaké ostali a tie beriem zajtra do školy aj s ,chlebom mŕtvych'. Mimochodom tu je výsledok našej celodennej práce. 

V sobotu som robila spoločnosť Silvii na stretnutí z klubu, kde každé ráno chodí na spinning. Bolo to trochu netradičné, pretože sa pripravovala Paella (čítaj paeja). Paella je typické španielske jedlo, ktoré sa zvyčajne pripravuje pre veľký počet ľudí a jej príprava je celkom zdĺhavá. I keď výsledok naozaj stojí za to.

Proces prípravy

A takto vyzerá hotová paella

Celé stretnutie bolo celkom milé. Vekový priemer 50+, čiže ja som tam bola najmladšia a ešte k tomu aj jedna z mála žien, čo som si opäť patrične 'užila'. Na otázku či mám frajera som musela zodpovedať každému trikrát, po španielsky aj po anglicky, kvôli zjavnému účinku spojenia tequily s vínom. Dokonca som dostala návrhy od mamičiek, či sa nechcem zoznámiť s ich synmi. A to boli ešte tie lepšie návrhy....

Zo stretnutia sme sa ponáhľali na koncert Filharmonica Rock. Bolo to úžasné, nemám k tomu čo viac dodať. 

V piatok sa konala ďalšia Cetys párty. Tento raz to bola Halloweenada. Musím uznať, že táto jedna sa naozaj vydarila. Zabavila som sa, i keď to zase všetko skončilo o polnoci. Myslím, že dlhšie mi trvalo, kým som sa navliekla do kostýmu a pozapínala na seba asi 200 zicheriek, aby všetko držalo na svojom mieste. Ale na druhej strane, nie som si istá, dokedy by som vydržala cupitať v tých 12 centimetrových opätkoch. Už sa pomaly lepším, predsa len je to pre mňa neprirodzené. No ten pocit, dívať sa na všetkých zvrchu je celkom príjemný, nehovoriac o tom, aké sebavedomie to dodáva. Doma by som si ich neodvážila obuť, tu sa to pre mňa stáva bežné.