(,,No čo Nikol, už máš frajera ? Tak si dákeho rýchlo nájdi aby si mala s kým trénovať španielčinu'') Hneď som si spomenula na zhruba tretie pravidlo zakazujúce randenie.
Lorena z Brazílie, Julia - spolužiačka, dcéra rotariána - hostiteľa párty a ja.
Kórejci nemajú radi časť líca a brady preto si ju väčšinou na fotkách zakrývajú. (?!) V pozadí El Mariachi.
V sobotu pre nás Mao (z Japonska) pripravila tradičný japonský obed. Spravila som svoje prvé vlastnoručne pripravené sushi (v tvare tacos :D) I keď na pohľad to vyzeralo kadejako, chutilo celkom obstojne. Po výdatnom obede ma čakala ešte výdatnejšia večera v reštaurácií Julianovej host-rodiny. Mexičania jedia radi, často a veľa. Niet divu, že sa cítim čoraz viac 'gorda'.
Chile en Nogada - typické jedlo pre deň Nezávislosti, vo farbách mexickej trikolóry.
Včera bola nedeľa a už ako zvyčajne sme ju trávili doma. Konečne som si mohla oddýchnuť a byť sama so sebou. Tu v Mexicu som v poslednom ročníku strednej školy, a tak každý jeden z mojich spolužiakov už je rozhodnutý, čo bude študovať ďalej. Všetci okrem mňa. Celá vec okolo vysokej školy mi vŕta v hlave už pekne dlho. Z časti som bola rozhodnutá pre veterinu, ale nebola som si celkom istá, či mám k tomu taký vzťah, aby som svoju mladosť presedela za knihami. Zistila som, že chémia ma nebaví a bez toho sa jednoducho týmto smerom nepohnem. Úplne mi stačila hodiny biochémie v španielskom jazyku.
Večer sme šli na čaj s Andreou, Venezuelčankou žijúcou v Ensenade. Konečne som mala pocit že ma niekto chápe. Je presne ako ja. Veľmi rýchlo sa nadchne pre nejakú vec a takisto rýchlo ju to aj omrzí. Po dlhej debate sme dospeli k záveru, že veľmi rada organizujem veci. Neviem, prečo som si to doteraz na sebe nevšimla. Veď celý tento pobyt som si naplánovala a zariadila sama. Naši sa postarali 'len' o tú finančnú stránku.
Pred pár mesiacmi, ešte keď som si vybavovala poistenie, v e-maily som sa predstavila ako výmenná študentka. Dotyčný mi odpísal, že je rád, že moja dcéra sa rozhodla stráviť rok v Mexicu. Haha.
Viem, že skoro všetkým mojim výmenným kamarátom rodičia nadiktovali ešte aj životopis do prihlášky. Toto absolútne nieje môj prípad. I keď niekedy som mala pocit, že na všetko som sama (čo som aj bola) o to viac si teraz vážim, že tu môžem byť aj svojou vlastnou zásluhou. A to som mala kopu problémov, či už s poistením, vízami, letom... som vďačná za každú jednu skúsenosť, ktorú mi to dalo.
Moja host mum mi minule povedala že ma vidí ako učiteľku. Som si istá, že by ma to bavilo. Ale prísť o nervy za 600 eur mesačne je trochu hardcore, no nie ? Po dlhej debate s mojou fínskou a venezuelskou kamarátkou som začala, a ešte stále uvažujem nad niečím úplne iným. Medzinárodné vzťahy a diplomacia, politika... kde môžem pokračovať v štúdiu jazykov a po skončení nájsť uplatnenie aj na prestížnych pozíciách. Ešte mám skoro 3 roky, aby som učinila konečné rozhodnutie. Ale radšej si to rozmyslieť skôr ako neskoro. Silvia vyštudovala ekonómiu a teraz je odborníčka na zdravú výživu a alternatívnu medicínu. Diplom jej visí v kancli a je jej na dve veci. Toto je presne jedna z vecí, čo nechcem, aby sa prihodila práve mne. Roky zabité v škole pre jeden papier. Nakoniec celkom zbytočný.
V poslednom čase som začala pociťovať, že mi tu chýba súkromie a ten kúsok nezávislosti, čo som mala u nás doma. Sadnúť na bus alebo vlak a ísť do mesta bez toho, aby som niekoho každú hodinu informovala, čo presne, s kým a ako dlho idem robiť. Silvia organizuje veci ešte radšej ako ja. Ale trochu iným spôsobom. Zoradila mi veci na poličke, v skrini, jednoducho všade, a taktiež by veľmi rada organizovala môj čas. Nemám jej to za zlé, ale jednoducho nie som zvyknutá na to, aby som mala naplánovanú každú minútu svojho času a vždy robila niečo užitočné. Zatiaľ som s ňou našťastie nemala žiadny konflikt, ale je to pre mňa tak trochu ,challenge'. Svoju slovenskú maminu som považovala za perfekcionistku, ale moja nová mama je perfekcionista s veľkým P. Mám ju veľmi rada, myslím že lepšiu mamu tu v Mexiku ani mať nebudem. Môžem sa s ňou porozprávať o všetkom, rozumie mi, ale niekedy mám pocit, že sa o mňa stará trochu viac ako potrebujem.
