Na dobré veci sa ľahko zvyká, hlavne keď ide o počasie alebo jedlo. So školou to až také jednoduché nie je. Bodaj by bolo, keď o 7 ráno ja ešte spím a oni hulákajú po sebe ako v krčme, spievajú na plné hrdlo,.... Učitelia si tu získavajú rešpekt len veľmi ťažko (ak vôbec). Tu je normálne keď študent profesorke 'masíruje' chrbát, dievča komentuje jej šaty so slovami: Que bonita! (aká krásna!) alebo sa navzájom objímajú. Tiež som si musela  zvyknúť na to, že ľudia sa objímu a bozkajú na líce aj keď sa vítajú aj lúčia. A tým nemyslím starých známych, ale úplne všetkých. Aj keď sa vidia každý deň,  v miestnosti 20 ľudí a ich rozhovor trvá kratšie než spomínaný bozkávací rituál.

V nedeľu som mala ďalšie rotary stretnutie. Skákalo sa cez švihadlo, s lyžicou v ústach sa pretekalo v nosení citrónov a jedlo sa, a pilo sa... až kým som nešla k Eline skúsiť fínsky chlieb - pula. Neskôr sme sadli do auta a vozili sa po celej Ensenade s hudbou naplno.

V piatok sa konala tak dlho pripravovaná a ospevovaná párty Novatada. Môj obdiv majú všetci prváci (novatas) ktorí sa odhodľali prísť. Celá párty bola vo veeeľkej záhrade domu jedného zo študentov. Bol tam bar, DJ... Všetci starší študenti stáli za bránou a čakali na prvákov. Akonáhle jeden vošiel, všetci začali pískať, kričať, striekať naňho sprej ako dlhé lepkavé špagety, z detskej pištole mu striekali do úst tequilu a cez veľký lievik s hadicou musel vypiť pivo. Inú šancu nemal, ako raz vstúpil, jeho osud bol spečatený a tričko do nitky mokré. Okolo 10 však nabehli policajti a polovica z 1400 ľudí (toľko potvrdilo svoju účasť na facebooku) sa rozutekala ku bráne, nastal brutálny chaos. Ja som sadla s kamarátmi do auta, šli sme kúpiť čokoládu a zapli si film a o polnoci som bola dom. Organizátorky (moje spolužiačky) som videla plakať. A to všetko len preto, že nemali nejaké hlúpe povolenie. A tak sa najdivokejšia párty roka skončila fiaskom.