Život (výmenného študenta) je zmena

   Pred 3 mesiacmi som sa nevedela dočkať sťahovania. Naopak teraz, po čase so strávenom v mojej druhej rodine, sa mi len ťažko hľadajú slová, ako opísať pocity, ktoré som zažívala pri pohľade na uplakané tváre môjho malého brata a sestry. Boli to práve oni, čo mi spríjemňovali každý deň. Ak mám porovnať pobyt v mojej prvej a v druhej rodine, jednoznačne vyhráva práve táto druhá.
   I keď s mojou host-mamou som nemala skoro žiadny vzťah, vychádzala som s ňou dobre. S otcom som trávila trochu viac času. Každé ráno ma vozil do školy a obedovali sme vždy spolu. Obidvaja trávia v robote celé dni, preto nemali čas venovať sa mne či ich deťom. Cez víkendy obidvaja unavení presedeli doma pred TV a von vyšli iba po jedlo ktoré si objednali, keďže seňora v soboty a nedele nepracuje. A takto to išlo dookola. Strašný stereotyp. Nevyčítam im, že ma za tri mesiace nikam nezobrali. Jediná vec, čo ma mrzí je, že ani jeden pos*atý víkend, keď konečne majú čas, sa nevenujú svojim deťom. Do každej izby im namontovali televízor s xy programami, blu-ray prehrávačom a na Vianoce im kúpili 2 iPody a iPady. Pokiaľ sa dobre pamätám, za celý ten čas mama brávala Dani ku kaderníčke a na depiláciu a jedenkrát išla s Raulitom na pol dňa do Starbucksu, kde sa hrali s iPadmi. Ešte stále si myslíte že moja generácia nemala detstvo? Čo potom majú oni?
   Viem, že ja tu nie som od toho, aby som odsudzovala ich štýl života. Prišla som sem, aby som spoznala, ako to tu chodí a prispôsobila sa. No a prečo som sa napriek všetkému nechcela sťahovať? Pretože som sa s nimi cítila dobre. Nikdy mi na nič nepovedali nie. Vždy mi dovolili zostať von, dokedy som chcela, nikdy ma nebuzerovali, nepoúčali, mala som súkromie a keď som sa náhodou nudila, boli tam moji súrodenci. A vedela som, že ma nečaká nič, na čo by som sa mohla tešiť.

   Po uplakanom lúčení, som si podala ruku s mojimi novými rodičmi, nasadli do auta smer môj nový domov. Predtým som tu bola raz, keď s nimi bývala Mao. Takže som už zhruba vedela, ako to tu chodí. Rodičia sú veľmi milí, no problém je v tom, že sú doma iba cez víkendy. Otec Alonso pracuje ako právnik v Tijuane a mama Judith  na univerzite v Mexicali (vzdialené 3 hodiny od Ensenady). Odchádzajú do roboty v pondelok ráno a vracajú sa v piatok večer. Majú dvoch synov. Carlos, 18 rokov, je na výmennom pobyte v Thajsku a mladší Santiago má 12 rokov. Po škole chodí hrávať ping pong, čiže ani on veľa času doma netrávi. Aby nebol cez týždeň sám, stará sa oňho a teraz aj o mňa teta Gloria, povolaním zubárka. Tá je z celej rodiny najnesympatickejšia. Ani sa nečudujem, že je stará dievka.
   Dvakrát do týždňa tu máme výpomoc, ktorá riadi a upratuje. Ja som sa už s rodinou dohodla, že si budem variť aj sama, ak treba. Tí súhlasili a hneď ma zobrali do obchodu, aby som si kúpila, čo chcem jesť tento týždeň. Celkom sa mi táto samostatnosť páči. Aj keď byť od obeda do večera stále sama, nie je bohviečo. Našťastie tu mám kamarátov s ktorými môžem tráviť voľný čas. S volejbalom som už musela skončiť, lebo ma tam nemá kto odviezť, je to celkom ďaleko. Teraz som pre zmenu začala chodiť behávať do prístavu a na pláž, mám to asi 15 minút od domu.
   Včera večer som si našla na facebooku správu od kamarátovej host-mamy kde ma pozýva na 10 dňovú dovolenku do La Paz. Z počiatočného šoku som sa musela spamätať veľmi rýchlo, aby som začala vybavovať všetky povolenia, ktoré potrebujem predložiť Rotary.

Celý výlet budem mať prakticky zadarmo, pretože ideme autom (z Ensenady - 1000km) a táto rodina tam vlastní byt. Odchádzame 10. marza, čo je už budúci týždeň ! Okrem mňa s nimi ide ich terajšia dcéra z Francúzska a Julian, kamarát z Nemecka. Veľmi sa teším!

Valentín

   Tohtoročný sviatok zamilovaných bol pre niektorých mojich spolužiakov veľmi krutý. Veď dostať titul ,camarón' (kreveta - vo význame: dobré telo,škaredá tvár)  alebo ,la más doble cara' (najfalošnejší kamarát), vyzdvihnúť si titul pred očami celej školy naozaj nie je nič závideniahodné.

  

   Ale vráťme sa pekne na začiatok. Každoročne týždeň pred Valentínom školu zaplavia formuláre, kde študenti vyberajú tých ,najlepších a najhorších' zo svojho semestra. Na Valentína sa koná vyhodnocovanie a víťazi si odnesú diplomy a niektoré dievčatá aj ruže, ako útechu.

Vyberám pár kategórií ktoré mi utkveli v pamäti:

fresa - najnamyslenejší/a

noviero/noviera - najpromiskuitnejší/a

shurpie hunter - v doslovnom preklade znamená lovec škaredých dievčat

más bonita,sexy, buena onda ....- najkrajší/a, najsexy, najkrajší úsmev, cool, a pod...

mala copa - alkoholik/alkoholička školy

Shrek y Fiona - párik pekné dievča, škaredý chlapec

metrosexual, fashionista, fancy one....

   Ja som sa našťastie neumiestnila v žiadnej z kategórii, no bolo zaujímavé prizerať sa prekvapeným tváram ocenených. Podaktorí to zobrali s úsmevom, a niektorí si po diplom neprišli. Celú túto šarádu moderovali traja najväčší blbci školy, ktorým patrili priečky ako ,fresa' a ,noviero'. Ako by to nebolo málo, jeden z nich si to  okomentoval štýlom: prichádza moja expriateľka, najfalošnejšie dievča 6.semestra....

   Doteraz mi vŕta v hlave, ako na niečo takéto mohli dostať povolenie od riaditeľa. No čo ma šokovalo úplne najviac, bol fakt, že to robia každý rok! A že vraj zábava... podľa mňa to hraničí so šikanou. 

   Ostatní strávili Valentín ako sa patrí. Cez hodiny nám chodili do triedy donášky kvetov, plyšákov,balónov a všeličoho možného.

Môj Valentín vyzeral asi takto

ĎAKUJEM ♥

Posledné dva víkendy sme oslavovali a partyovali :D Elina mala narodeniny a minulý víkend nás prišli pozrieť kamaráti z Tijuany. 

   Neviem či párty alebo neustále výkyvy počasia ma zase zlomili, ale už asi po x-tý raz som chorá. Počasie sa tu mení strašne prudko. V jeden deň ležíme na pláži, na druhý je 12 stupňov v dome a mne nestačia ani 4 deky a celú noc je zima. No predpoveď hlási že zima je preč a ja sa môžem začať tešiť na leto.

   

   ....len ktovie zase dokedy :)

Teenageri v Mexicu

  Ako exchange student máte vždy výhodu v tom, že vás každý pozná aj bez toho, aby ste sa s ním niekedy osobne zoznámili. Buďme predsa realisti. Opálený ,a lá mechikana'  nebudete nikdy a už len ťažko nájdete Mexičana so zelenými očami. Takže či chcete alebo nie, vždy budete vytŕčať z radu čiernych vlasov a snedých tvárí.  No a aj keď sa vám už ako tak podarí zapadnúť výzorom, vždy vás prezradí váš prízvuk. Nech sa snažíte akokoľvek. To, že ste odlišný, vás v Mexiku automaticky robí aj veľmi atraktívnym pre celú komunitu, v ktorej sa pohybujete. Hlavne čo sa mladých ľudí týka.

  Mexičania sú veľmi priateľský národ a doposiaľ som sa nestretla s diskrimináciou, ktorú nie raz zažívajú výmenní študenti u nás na Slovensku. Žijem tu už polroka za ten čas som si našla nemalý okruh kamarátov na to, aby som si urobila ako-taký prehľad o mládeži v krajine kaktusov a mekke tequily.

VZDELANE
  Ak ste Mexičan so schopnosťou narodiť sa do dobre zabezpečenej rodiny, nemyslite si, že máte na ružiach ustlané, i keď je viac než pravdepodobné, že to budete mať o dosť ľahšie ako vaši rovesníci.
  Pokým vy budete študovať na súkromných školách, ktoré svojou úrovňou spadajú pod tie lepšie školy (samozrejme v rámci mexického štandardu) a tvoria 90 percent celkového počtu škôl v Mexiku, nižšia vrstva sa musí uspokojiť s verejným školstvom, ktoré je ďaleko za akýmkoľvek štandardom. A aj to nie je isté, či sa pre aj pre vás nájde miesto v školských laviciach.
  O vysokých školách platí to isté. Buď sa poriadne buchnete po vrecku, alebo môžete na vysokú školu zabudnúť. Z toho vyplýva, že absolventov je menej, a tým stúpa aj ich šanca zamestnať sa. A tým nemyslím za pokladňou v supermarkete, ako neraz končia vysokovzdelaní občania našej  ,banánovej republiky'. Titul vám v Mexiku môže zaručiť viac ako u nás na Slovensku, no stále nemáte vyhraté.

VOĽNÝ ČAS
  Ak sa nevenujú žiadnemu športu, cez týždeň nevytiahnu päty z domu. No ak už si len predsa niekam výjdu, tak maximálne do domu niektorého z kamarátov pozrieť si film, čo v preklade znamená: upiecť koláč z krabice, poprípadne kúpiť po ceste pizzu, víno, spraviť popkorn a rozoberať kto ako s kým a čo má. Na začiatku som tieto ich seánsy veľmi rada nemala. Nerozumela som ani ,ň' a pri rýchlosti akou rozprávajú, bolo začlenenie sa do konverzácie priam nemožné. Naopak v spoločnosti ostatných výmenných študentov to je už o inom. Či ste z Taiwanu alebo z Európy, je práve situácia, v ktorej sa nachádzate,  tým čo vás spája a môžete sa rozprávať deň-noc a vždy bude o čom.
 Ako aj u nás doma, nudné týždne trávime čakaním na víkend, kedy sa začína ozajstná zábava. A tá pravá mexická je inom leveli.

Že kúpiť fľašu lacného vína a ísť sa opiť do parku ?

.....k tomu hore asi len toľko.

  Nechcem tým povedať že Slovač sa nevie zabávať, práve naopak, chcem poukázať na najväčší rozdiel medzi zábavou u nás a tu. 

  Všetci vieme že na Slovensku za zábava meria v promile. Aj tu je to tak, len s menším rozdielom.

Moji spolužiaci a kamaráti si potrpia na exkluzivitu. Tú merajú v počte fotiek z najluxusnejšieho baru v meste zavesených na sociálnej sieti v nedeľu ráno. Čo najviac fotiek, s čo najviac dievčatami, aby ste im ukázali, že ste ozajstný alfa-samec a ako náramne ste minulú noc sa bavili. Viď príklad nižšie.

   I keď je Mexiko často spájané s drogami, paradoxom je, že mladí ľudia na Slovensku s nimi prichádzajú do styku omnoho viac ako tu. Spomínam si, že v poslednom ročníku základnej školy u nás v Ružomberku, boli prípady, kedy mali deti v svojich 15 rokoch vytvorenú závislosť od pervitínu a podobných tvrdých drog. Tu som sa s niečím podobným doposiaľ nestretla a poznám názory svojich kamarátov. Tí sa aj na marihuanu, ktorá je odtiaľto na skok v Kalifornii legálna, pozerajú cez prsty. Áno, Mexiko má problémy s drogovou činnosťou, ale mladí ľudia si držia obrovský odstup, čo bohužiaľ nemožno povedať o slovenskej mládeži. 

HUMOR

 Občas mám pocit,že sa narodili s úsmevom na tvári. Sú to neskutočne veselí ľudia. Musím sa priznať, že po prázdninách som sa doslova tešila do školy na tie ich vysmiate ksychty a vtipy. I keď niekedy mám problém rozoznať či žartujú, alebo to myslia vážne. Humor patrí k ich každodennému životu. Napríklad minulý týždeň do školy objednali spolužiakovi k narodeninám klauna. Výsledok? Všetci vyšli von pred školu, tancovali, spievali, robili kadejaké žarty ešte aj s učiteľmi. Bola to naozaj sranda.

ZHRNUTIE

  Mladí Mexičania sú sčasti ako my, sčasti ako Američania a sčasti veľmi svojskí. Aj keď ma niekedy vedia poriadne vytočiť tým, že sa na nich naozaj nedá spoľahnúť, nevydržím sa na nich dlho hnevať. Sú veľmi dobrosrdeční a zažijete s nimi kopec srandy. 

   

Pravda o výmenných študentoch :)

Leto vo februári

Kým sa všetci doma na Slovensku sťažujú na -30stupňové mrazy, jediná vec na čo sa ja môžem ,sťažovať' je slnko, ktoré mi svieti do izby a každý víkend ma budí o 8 ráno. Zima, ak to tak môžem nazvať, sa v Ensenade už pomaly končí, čo znamená len jediné.... VAMOS A LA PLAYA!