Na Cancún sme sa všetci tešili najviac, veď je centrom nočného života celého Mexika. Nehovoriac o pláži, ktorá patrí medzi tie najkrajšie na svete. Takýto pohľad sa nám naskytol po príchode.
Po príchode skupina z nás išla do najznámejšieho baru CocoBongo. Ten je známy pre svoje šou, za ktoré by sa nehanbili ani vo Vegas. Kto v Cancúne nenavštívi Bongo, ako keby tam ani nikdy nebol. Vstupné na šou sa pohybuje okolo 70 dolárov (alkohol included). Ja som sa tam s kamarátkami dostala minulú noc v Playa del Carmen. Všetky sme sa zhodli na tom, že 70 dolárov to naozaj hodné nie je. A aké teda je?
Najskôr sme prešli dlhou chodbou, kde nám trikrát skontrolovali vstupenku, a keď sme sa konečne dostali dnu, bolo takmer nemožné dostať sa až k baru. Na tancovanie sme ani nepomysleli. V tú noc tam bolo viac než 500 ľudí.
Druhý deň sme strávili celý na pláži. Zaplatili sme si lehátka so stolom v bare na pláži a celý deň sme mali pitie v cene. Pláž bola nádherná, tyrkysové more bolo teplé.... ako v raji.
Deň jedenásty.
Chchen-Itza, Yucatán. Za jednou z pyramíd sme cestovali len 2 hodiny. Po príchode nás prekvapilo ešte väčšie teplo. Ako sme tak chodili pomädzi zrúcaniny, po celý čas nás prenasledovali maličký čierny ľudkovia bez krku ako opičky, predávajúci suveníry majských kalendárov, lebky a kadejaké iné sošky. Po dvoch hodinách odolávania ma jeden z nich oslovil ,,Princessa Maya'', ....to už som odkráčala so soškou mayskej pyramídy s tvárou nejakého bôžika, ktorý má údajne priniesť harmóniu do rodiny. A to je príbeh, ako som dostala novú prezývku.
Deň dvanásty.
Ak sme v Chcien-Itzi nadávali, že nám bolo teplo, tak tu už sme strácali reč. Teplota sa pohybovala okolo 37 stupňov a vlhkosť sa šplhala 95 percentám. Boli sme v Palenque. Nie v pálenke. Minútu von a po čele mi stekal pot. Ako by toho nebolo málo, nohy som mala kompletne poštípané od komárov. 33 štípancov a to len nohách. Počítala som ich naozaj dôkladne.
Autobusom sme dostali niekde do pralesa. Pyramíd tam vela teda nebolo. Neskôr nám objasnili, že to, čo vidíme, sú len dve percentá ruín a zvyšok sa ukrýva v pralese pokrytý palmami, lianami a iným rastlinstvom. Kvôli ochrane prírody ostane navždy ukryté v džungli.
Po exkurzií sme pri múzeu čakali na autobus. Tam moju pozornosť zaujali deti, ktoré rozprávali veľmi zvláštnym jazykom. So španielčinou nemal nič spoločné. Tušila som, že sa jedná o mayský jazyk vďaka filmu Apocalypto, ktorý som videla asi pred mesiacom. Naozaj zarážajúce, že aj po viac než tisíc rokoch sa tento jazyk stále používa dokonca aj v písomnej forme.
Ľudia na juhu Mexika sú veľmi nízki a všimla som si, že ich krk je o čosi kratší, takže vyzerajú, akoby im hlava rástla rovno od chrbta. Predávajúc suveníry, ženy odeté do tradičných krojov to naozaj nemajú jednoduché. Na chrbte sa im pohojdávajú v látke zabalené deti a ruky aj hlavy majú ovešané farebnými taškami. My, postávajúci popri nich, sme boli pod vplyvom toho extrémneho tepla viac vyčerpaní z krátkej prechádzky, ako ony z celodenného naháňania turistov pod nákladom tovaru. Horúčavy im zjavne nerobia žiadny problém.
Z Palenque sme sa za krátky čas dostali k vodopádu Misol-Ha, kde sme sa konečne mohli schladiť.
Deň trinásty.
Cascadas de Agua Azul, čo v preklade znamená Vodopád modrej vody. To čo sme videli, bolo pekné, ale malo to ďaleko od sľubovanej modrej.
Po vodopádoch nás čakala dlhá cesta plná zákrut. Pre istotu nás nadopovali nejakými tabletkami, aby nám nebolo zle. Cesta sa vliekla straaašne dlho. Príroda za oknom sa z pralesa zmenila na prírodu podobnú tej tatranskej. Stúpali sme čoraz vyššie zdolávajúc nepríjemné zákruty. Nečakala som, že bundu, ktorú som si pre istotu zabalila do kufra, budem naozaj potrebovať. Jej čas nastal v meste San Cristobal de las Casas. Z horúcej sauny sme unikli do mesta v 2.113 metrovej výške nad morom. Tento teplotný skok mal za následok, že polovica z nás o pár dní ochorela. Ja som našťastie odolávala.
Deň štrnásty.
Lagos de Montebello bol program na nasledujúci deň. Eline sa nepáčil nápad trepať sa 4 hodin cestou tam a 4 naspäť len kvôli jazerám. Tých ma vo Fínsku až až. No po príchode úplne zmenila názor. Veď kto by aj nie...
