Viac než 8 tisíc kilometrov cesty. 26 dní a 22 miest s 35 ľuďmi z 13 rôznych krajín.
V jednej nádhernej krajine, s neobyčajnou kultúrou, s priateľskými a dobrosrdečnými ľuďmi.
Najkrajšie, najzábavnejšie, najvzrušujúcejšie 3 týždne môjho života. Cesta južným Mexikom alebo inak LA RUTA MAYA. Takto si ju budem pamätať....
Deň prvý.
Do odchodu nám zostávajú 3 hodiny. Práve som dobalila posledné veci. Vychádzam z kúpeľne, a v tom začujem cvaknutie. Následne sa snažím dvere otvoriť, neúspešne. Fffffu*k!!!! Neznášam tie americké guľaté klučky, už druhýkrát tento týždeň sa mi podarilo vymknúť sa.
Elina v kuchyni našla šrobovák, a tak o tretej nadránom rozoberáme dvere. Z druhých dverí sa ozýva chrapot host otca. V mysli ďakujem Bohu, že spí tak tvrdo a šróbky padajúce na zem ho nezobudia.
Po pár minútach sa nám podarí odomknúť, no zámok sa nám prikrúcať nechce. Ideme spať.
Ráno sme zvládli už bez akýchkoľvek nehôd. Po príchode na letisko sme sa začekovali, a kto mal miesto v kufri, ten pomáhal kórejčankám zobrať nejaké veci. 10 kíl nadváha. V kufri mali asi 4 farby na vlasy, škatulu umelých mihalníc, fén, žehličku na vlasy, a vagón kozmetiky.... Ani neviem, ako sa im to nakoniec podarilo všetko zbaliť, ale podarilo sa.
Deň druhý.
Sme v hlavnom meste. Ciudad de Mexico, Mexico City, Distrito Federal alebo D.F. Druhé najväčšie mesto sveta. Počet obyvateľov sa odhaduje až na 22,8 miliónov. Ja do domnievam, že z tých 22 miliónov je 20 homosexuálne orientovaných. Odkedy sme prišli, nevidela som jedinú ,straight' dvojcu. Neskôr sme sa dozvedeli od miestnych, že to len náš hotel sa nachádza v tzv. gay-zone a máme tu byť veľmi opatrní, pretože kriminalita je tu vyššia.
Výhľad z Castillo de Chapultepec
Večer ideme do Hard Rock Cafe. Som unavená. Kontaminácia ovzdušia je cititeľná. Bolí ma nos a vlasy mám hnusné.
Deň tretí
Dnes sme celý deň strávili v centre Coayacán a Xochimilco. Plavili sme sa na pltiach, takže sme sa veľmi neunavili. Šetrili sme si energiu na párty v metropole sveta.
b
Nesmeli chýbať už tradiční El Mariachi
Deň štvrtý
Ak bude každá noc tohto výletu ako tá včerajšia, tak mám obavy, či sa dožijem konca. Ruta Mayu sme teda odštartovali ako sa patrí. Spala som hodinu. Z toho polhodinu posediačky. Budík na mňa nestačil., Bianka so mnou triasla až dokým som neotvorila oči. Mala som 15 minút na to, aby som si pobalila veci a naraňajkovala sa. CHINGADO! Netuším, ako sa mi podarilo zbaliť sa tak rýchlo, ale považujem za úspech, že som v hoteli nechala len slnečné okuliare a nabíjačku od telfónu. V ten deň na nás čakali pyramídy v centre Teotihuacán.
Musela to byť pomsta mayských bohov za včerajšiu noc. Ako by nestačilo, že som sa musela vytrepať na vrchol pyramídy Mesiaca v tridsaťsttpňových horúčavách, sprievodca nás privítal tradičným nápojom Mezcal. Tequila s ČERVÍKOM vo vnútri. V ten deň som zašla ďaleko od hraníc svojich síl i zábran. Môj žalúdok mi toto veru len tak rýchlo nezabudne.
Deň piaty.
Včera popoludní sme opustili Mexico City. Smer Playa del Carmen. Dvojdňová cesta so zastávkou v meste Villahermosa, štát Tabasco, kde sme strávili noc. Z autobusu sme nevystúpili celých 8 hodín. Bola tma, široko ďaleko nič len Oxxo.(nonstop potraviny, nájdete ich v celom Mexiku) V momente ako som vystúpila z klimatizovaného autobusu ma ovalilo neskutočné teplo. Iné ako to v Mexico City. Na tvári som cítila kvapôčky dažďa. Vlhkosť vzduchu bola poriadne vysoká a o polnoci bolo teplejšie, ako kdekoľvek inde počas dňa na priamom slnku z miest, kde som doposiaľ bola.
K autobusu prišla maličká čierna žena poobliekaná v štvorvrstvových farebných šatách a presvedčila ma aby som si kúpila tamales. Zabalený v banánovom liste vyzeral veru o niečo lepšie ako starý sendvič z Oxxa. Mysliac na salmonelózu a kadejaké iné pliagy, ktoré sú strašiakom turistov južného Mexika, som jej podala 10 pesos a svoj kúsok exotického jedla odniesla do autobusu.
Takto vyzerá tradičný mexický tamal
Cestovanie autobusom prináša aj čosi viac ako stálemeniacu sa prírodu za oknom, stokrát obohratý playlist a nevydarené pokusy zaspať na tridsiatich centimetroch tvrdého sedadla. O jeden naozaj nevydarený vtip sa postarala Aylin (z Nemecka). Počas klasickej kontroly autobusu sa pravdepodobne domnievala, že s ňou vojak flirtuje, keď sa jej spýtal, odkiaľ je. Ona mu na to koketne, že čo tam hľadá. On stále profesionálne: ,,Drogy.''
,,Vieš, ja tu mám v taške 10 kíl kokaínu,'' hneď ako dopovedala, vojak zvážnel a pýtal si jej tašku. Na to, ako ho ona presviedčala, že to bol len vtip, nereagoval. V tom už pozornosť celého autobusu bola upriamená na nich dvoch. Koordinátorka sa to snažila uhrať úsmevom a vysvetliť, že ide skutočne len o žart. Neúspešne. Vojak ju žiadal aby vystúpila z autobusu. V tom ho už všetci povzbudzovali aby si ju vzal, a nevracal.
Po pár minútach sa predsalen vrátili naspäť a okrem vojaka a koordinatoriek sa do chúďaťa Aylin všetci pekne obuli. Ja som sa bavila po celý čas. Aspoň niekto sa postaral o zábavu....
Večer sme konečne dorazili do cieľa. Ubytovali sme sa v hoteli, osprchovali a únava z cestovania sa vytratila ako nastal čas ísť von. Playa del Carmen má najlepšie diskotéky na svete. Bary sú plné mladých turistov študentov. Penová párty na pláži, hudba, ľudia.... dve nezabudnuteľné noci!
Deň siedmy, ôsmy
Najmagickejšie miesto celého Mexika bol pre mňa Tulúm. Biela pláž, tyrkysové more, palmy a ruiny majských civilzácií. Raj na zemi.
Hnevala som sa na koordinátorky, že sme tam strávili tak krátky čas. Okúpali sme sa v mori a vybrali sme sa do parku XCARET.
Tam sme mali celý deň voľný program. Mohli sme ísť šnorklovať, plávať s delfínmi, opalovať sa na pláži, alebo sa len tak prechádzať ,pralesom'. Bolo tam straaaašne veľa atrakcií.
Ďalší deň sme išli do podobného parku Xel-Ha. Tento sa od toho predtým líšil v tom, že bol all inclusive. Mohli sme ísť do všetkých reštaurácií, jesť a piť celý deň zadarmo. Pri obede nám časníci nosili alkohol aj bez toho, aby sme si nejaký pýtali. Podaktorí ani nevideli park, pretože celý deň jedli a pili. Nemci sa už tradične opili ako prví. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára