Tento článok som sa rozhodla napísať hlavne pre študentov, ktorí sa ešte len chystajú na svoj výmenný pobyt, keďže ja som veľa informácií ohľadom mexických víz nenašla.
Termín na ambasáde som začala vybavovať ešte predtým, ako sa mi do rúk dostali moje papiere z Mexica. Na nete som našla kontakty na ambasádu, ktorá je mimochodom až vo Viedni, a napísala som im mail. Dobrá rada: ak idete cez Rotary ako ja, hneď im to tam napíšte, podľa možností aj viac krát. Dôvod? Oni Rotary poznajú, takže vám to môže urýchliť celý proces.
V mojom prípade komunikácia e-mailom zlyhala. Na prvý mail mi odpísali, že ich mám kontaktovať na konci júna pretože ešte neobdržali informácie a všetky potvrdenia z Mexica. Na konci júna sme už na to nemali veľa času a čakať týždeň, kým mi odpíšu som si nemohla dovoliť. Po pár telefonátoch, sme dohodli termín a ja som sa vybrala do Viedne vybaviť všetky náležitosti. Musím ešte spomenúť že tie telefonáty vyzerali asi takto: Prvý pokus: bla bla bla zavolajte o 12. Pokus číslo2: bla bla bla zavolajte o 1. 3. Zavolajte o 2. Takto sa to tiahlo až do večera, keď nám o 6 zavolali, že máme zavolať na druhý deň. Nakoniec nám ráno zavolali oni a dohodli sme termín. Mimochodom v tom čase sme už boli na ceste do Viedne a ani si nechcem predstaviť, čo by sme robili, keby nám ten termín ne
Termín sme mali dohodnutý o pol 10, ale pre istotu sme prišli v predstihu okolo 9. Skoro všetci na ambasáde boli mexičania a anglicky hovorili asi len dvaja ľudia. Prišli sme tam ako prví, takže nič nenaznačovalo tomu že tam budem čakať 4 hodiny. Ale o tom neskôr. Takže, prišli sme tam, recepčný nás usadil a počkali sme si zhruba hodinku, kým mi dali formulár na vyplnenie. Ja som im dala všetky papiere, ktoré som mala z Mexica. Potvrdenie zo školy, z Rotary clubu, list od rodiny, z mexického imigračného úradu, letenku,1 malú fotku,ESTA víza do USA (len v prípade ak letíte cez USA) pas, jednoducho všetko podpísané, potvrdené tak, ako to má byť.
Čakali sme ďalšie 2 hodiny. Doteraz neviem, čo im tak dlho trvalo. Zavolali ma dnu, odfotili a zobrali odtlačky prstov. Keď som už myslela, že to už bude všetko, zase nás posadili von a ja som zase čakala už ani neviem ako dlho.
Nakoniec mi dali nálepku do pasu a jeden papier, ktorý budem musieť ísť v Mexicu vymeniť za plnohodnotné víza platné na jeden rok. Zaplatili sme 100 eur a keď sme konečne odtiaľ vypadli, padol mi kameň zo srdca, že sa tam už nebudem musieť vrátiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára