San Diego

Tak predsa sme si počkali 3 hodiny nahraniciach.

Betónová džungľa a americká vlajka na každom kroku.

Hard Rock Cafe

Historické centrum a San Diego Convention Center 

Pravidlá sú na to, aby sa porušovali

Dnes sme sa všetci výmenní študenti z Ensenady stretli na meetingu v dome jedného z rotariánov. Očakávala som niečo formálne, ale keď nám povedali, že si máme doniesť plavky a uterák, svoje rotary sako som odložila naspäť do skrine.

Začali sme tým, že sme sa všetci predstavili. Najskôr rotariáni, potom my. V Ensenade sú asi 4 rotary cluby, čiže tam boli YEOs (youth exchange officers) a counselor každého študenta. Každého okrem mňa. Som tu už mesiac a môj counselor ma ešte nekontaktoval, nebol ani na Rotary clube deň po tom ako som sem prišla. Neprišiel ani môj YEO, a tak som aspoň pokecala s prezidentom môjho Rotary clubu a dozvedela som sa, že je majiteľ najlepšej továrne na syry v Baja. Sľúbila som mu, že budúcu stredu donesiem slovenský syr na Rotary club.

Alfredo, najlepší chairman akého si môže výmenný študent len želať, nám dal prednášku o pravidlách. Od tej čo som mala na Orientation Meetingoch na Slovensku sa líšila len v jednej veci, a to dosť podstatnej. Kým na Slovensku nám vtĺkali do hlavy 4 D - pravidlá výmenného pobytu, následné vylúčenie z programu pri akomkoľvek porušení jedného z nich, tu v Mexicu sa majú veci trochu inak.

4 D's: 

1. No driving (zákaz šoférovať motorové vozidlá akéhokoľvek druhu)
2. No drinking (zákaz piť alkohol)
3. No dating (žiadne randenie)
4. No drugs (zákaz požívania drog)

Všetci sme do svojej prihlášky uviedli, že sme slobodní, nefajčiari, nepijeme alkohol, neberieme drogy atď... Ale je im jasné, že vždy sa nájdu aj takí, ktorí si tú jednu - dve občas zapália, na párty nepijú vždy len kofolu a pár frajerov už vystriedali. Čo si budeme nahovárať, človek je tvor zvedavý a rád skúša nové veci. Hlavne keď rodičia sú na druhej strane zemegule, ich kontrola je značne obmedzená a tequila takááá silná, mexičania takí 'priateľskí'....

Prvé a posledné pravidlo musíme dodržiavať, bez ohľadu na okolnosti ich porušenie sa trestá okamžitým návratom domov. S tým druhým je to už o niečo zaujímavejšie. Sme predsa v Mexicu, tequila je tu pomaly lacnejšia ako voda, každý víkend je tu nie jedna párty, ale aspoň 4 'housky' a jedná 'fancy' pri bazéne, kluby sú super a my sa chceme baviť. Veci sa majú takto, piť môžme tak, aby to oni nevideli,  t.j. nie z fľaše, ani priesvitného pohára, najlepšie z tých amerických červených umelých pohárov. Alfredo si nás všetkých pridal na facebooku a veľmi rád si pozerá naše fotky z kadejakých párty, a aj keď fotky s fľašou ruke nerieši, radí nám, aby sme ich nezverejňovali. A keď už tam predsa len sú, aspoň máme odstrániť menovky. 

V rýchlosti nás oboznámil s výletmi, ktoré nás čakajú. Ako prvý bude baseballový zápas v San Diegu (Giants verzus neviemkto) a v novembri výlet do Los Angeles - Disneyland. Niekedy v marci nás čaká dištriktná konferencia v meste Hermosillo, kde strávime zhruba 5 dní. Potom je tu Whale-watch-tour. Na juhu Baja Californie každú jar chodia veľryby blízko k pobrežiu a my ich budeme môcť vidieť, či dotknúť sa ich z člnu. Ako posledný výlet je RUTA MAYA. Navštívime Mexico City a Mayské pyramídy.

Včera večer som bola na house párty jedného chlapca, ktorý odchádza na výmenný pobyt. House párty tu a na Slovensku sa nedá porovnať. Kým u nás sa stretne maximálne 30 ľudí  (aj to som už asi prehnala), kúpi sa pár fliaš, pustí sa hudba a to, čo ešte po polnoci vládze, to pije, zvyšok ide domov.... Tu je osvetlenie, DJ, bar,nábytok vysťahovaný a dnu neuveriteľných 200 ľudí (ak nie aj viac, to je len môj odhad) Pred vchodom, už ako zvyčajne, policajti kontrolovali tašky, zaplatila som 20pesos za vstup (cca 2doláre) Pri bare som za to zadarmo dostala colu. Na výber bolo ešte pivo alebo agua loca - mix vodky, tequily, a iného alkoholu s pridanou príchuťou. Vydržala som tam asi hodinu, takéto niečo naozaj nie je pre mňa. Fernanda býva hneď vedľa a tak sme radšej šli k nej a keď som zhruba o polnoci išla domov, pred domom boli 3 policajné autá, milión ľudí a strašný bordel. Dnes ráno mi moja host-sestra ukázala status hostiteľa včerajšej párty. Najhoršia noc v mojom živote. 

Budúci týždeň je NOVATADA. Párty pre nováčikov v škole. Už asi mesiac sa o ničom inom nehovorí, toto bude párty roka. 

Zajtra ráno idem s host-rodinou do San Diega. Z domu vyrážame o šiestej. Prečo ideme tak skoro? Lebo na mexicko-amerických hraniciach nás čaká minimálne dvojhodinová kolóna áut... v tom lepšom prípade. V tom horšom prípade to môže byť aj viac ako 3 hodiny. Z Ensenady je to len hodina cesty ku hranici, čo je super.

Pár fotiek z dnešného stretnutia inboundov

Z ľava: Elina (Fínsko), ja, Mao (Japonsko), Pop (Thajsko), Alfredo (chairman), Jonas (Nemecko), Tiphaine (Francúzsko), Julian (Nemecko), Ga Ram (Kórea) a Lorena (Brazília)

A zase tacos :)

Pozdravujem domov dúfajúc, že sa tento článok stretne s pochopením :) ♥

Viva Mexico, cabrones !

Kúsok od môjho mesta sa nachádza Valle de Guadalupe.  So svojim viničom sa radí medzi najlepších producentov vína v celom Mexiku. Preto sa každý rok v Ensenade koná festival vína - Vendimia.

Ja som mala tento víkend príležitosť zažiť ho na vlastnej koži. Začal sa v piatok večer a končil v pondelok ráno. Bolo tam plno ľudí, vína, jedla, vystúpení, jednoducho všetko čo k festivalu patrí. 

O 6 ma vyzdvihla María spred domu, šli sme k nej domov a odtiaľ na festival. Stretla som veľa ľudí zo školy, veľa rotariánov a veľa nových tvárí. Stále mi robí problém zapamätať si toľko mien. Keď sa ma host-mum pýta s kým idem, tipujem  Alejandra, María, Ana... :)

V sobotu sme boli opäť na festivale a okolo 10 sme sa vybrali na 'the most fancy party ever'. Párty pri bazéne s dvomi barmanmi, obsluhou tacos, DJ-om... V skratke, párty ako vystrihnutá z Beverly Hills. Najskôr sme chceli odísť, lebo sme sa pri tých 90-60-90 na 20 centimetrových opätkoch cítili ako keď dedina príde do mesta. Lenže tacos a pitie zdarma rozhodli a my sme ostali do polnoci.

Na druhé ráno sme s Elinou a mojou host rodinou šli do Valle de Guadalupe na ochutnávku vín a obed. 

V pondelok od 9-11 som mala prvé dve hodiny španielčiny, ktoré budem mávať každý pondelok a stredu. Hodinu sme mali v areáli na CETYS  univerzite. Spolu s nami, výmennými študentmi tam boli dve dievčatá, z Fínska a Švédska. Trošíčku som závidela Eline, ktorá sa mohla porozprávať s Petrou po fínsky. Pravdepodobnosť, že stretnem nejakého Slováka tu v Mexiku je priam mizivá. Na druhej strane, Slovensko mi zatiaľ vôbec nechýba. Som tu len 3 týždne, uvidím ako sa budem cítiť po 3 mesiacoch.

Po španielčine som mala hodinu angličtiny. Chvíľami som sa cítila ako v džungli. Dokonca sa prišla jedna učiteľka na nás pozrieť, že prečo robíme taký hluk no naša profesorka sa len smiala a vôbec to neriešila. Predstavila sa nám ako Ms Flower. Tvrdila, že vyštudovala Harvard a všetci obdivne vyvaľovali oči, no na ďalšej hodine nevedela napísať slovo 'leaders'. Jej pokusy 'leeders' či 'lederse' ma donútili zapochybovať o jej vzdelaní. Našťastie, Misis Flaur bola len dočasná náhrada za chýbajúcu profesorku. A tá je mimochodom asi najlepšia akú som dokedy mala. Perfektne ovláda gramatiku, má skvelú výslovnosť a na hodine a aj mimo nej so študentami neprehovorí španielsky ani jediné slovíčko.

Keď som mala asi 10 rokov, chlapci nám v škole mi posielali papieriky s odkazom: Páčiš sa mi a ja tebe ? Ani by mi nenapadlo, že to ešte niekedy zažijem. Tu som si na svojej lavici našla odkazy so slovami aká som pekná, alebo: Prečo si si sadla tak ďaleko, chýbaš mi. Už len čakám, kedy ma jeden z nich potiahne za vrkoče a ujde sa skryť. :))

Oddnes začínam chodiť na volejbal. Každý utorok a stredu od pol 4 do 5. Tréner vyzerá byť milý, ale dáva nám zabrať. Nika, arriva ! Nika, fuerte! ... (vyššie, silnejšie...) Myslím, že zajtra budem mať problém udržať v pravej ruke pero.

Prvé dni v škole

Včera 10.augusta sa pre mňa oficiálne začal školský rok. Budem chodiť do súkromnej školy - CETYS. Nieje veľmi veľká. Má 3 poschodia, v samostatnej budove knižnicu, jedno futbalové, jedno basketbalové ihrisko a bufet.

Zadný vchod

Knižnica

Ráno sme vstali o 7 a o 9 sme sa mali stretnúť s riaditeľom. Ten nám vybavil hodiny španielčiny, ktoré budem mať pondelok a v stredu ráno. Tento semester budem mať nasledovné predmety: Španielska gramatika a literatúra, dejepis, chémia, biochémia, matika, zdravoveda, rozvoj ľudských zdrojov, geografia, komunitný rozvoj a angličtina. Začínať budem každý deň o 7 okrem stredy, kedy začínam 7:50. Škola mi končí 1:50, ale väčšinou nás pustia skôr o tých 10 minút.

Každý sa mi zdravil, predstavoval a mám pocit, že už ma pozná skoro polovica školy. Predstavila som sa svojej novej triede a sadla si do malej lavice, ktorú určite poznáte z tých trápnych amerických  teenagerských filmov. Je tam miesto akurát tak na jeden papier a pero. Sedela som v lavici, učiteľke som rozumela asi každé tretie slovo. Dá sa povedať, že som bola v obraze, ale moju pozornosť značne narúšal hluk v triede. Tu si študenti medzi sebou nešpekajú, ale kričia na seba z jedného konca triedy na druhý a hlasno sa smejú. Po desiatich minútach pred tabuľu predstúpila jedna z mojich nových compañeros a z jej dlhého prejavu som vyrozumela len cumpleaños (narodeniny). V tom k nej pristúpil spolužiak a všetci začali spievať nejakú mexickú narodeninovú pesničku. Na záver dali aj Happy Birthday špeciálne pre mňa, aby som rozumela. Na ďalšej hodine som sa musela opäť predstavovať, lebo som bola v inej skupine. Spolužiaci sa nudili a tak v polke hodiny (1 vyučovacia hodina trvá 50 minút) jeden chlapec, zrejme tanečník, schytil dievča za ruku a začal ju učiť kroky salsy. Učiteľka im tlieskala do rytmu a smiala sa.

Dnes o pol piatej ráno ma zobudil zhon host-rodiny. Aline odišla na výmenu do Brazílie. Rozlúčila som sa s ňou a na chvíľu som si ešte ľahla do postele, no strach z toho že zaspím ma donútil vstať a ísť do sprchy. On 6:45 ma spred domu vyzdvihol host-dad Eliny a spolu s ňou sme šli do školy. Ako prvú som mala chémiu a musela som sa veľmi premáhať, aby som nezaspala. Tam sa mi prihovorili moje dve nové spolužiačky, ktoré ma cez prestávku zoznámili s kopou nových ľudí. Všetci sú tu strašne milí a zlatí, volajú ma von, k nim domov, na obed, do kina.... Len na tento víkend mám asi 5 pozvaní, ale rozhodla som sa, že večer pôjdem na festival vína - Vendimia a tam sa stretnem s väčšinou mojich nových kamarátov. 

Po škole som šla s dievčatami na obed. V Mexiku má vodičák skoro každý, kto už dovŕšil 17 rokov. O odvoz sa vôbec nemusím báť, vždy je tu niekto, kto ma zvezie a výhodu mám v tom, že bývam 10 minút cesty od školy. A keďže do školy sa inak ako autom dostať nedá, ráno je pred školou cesta úplne plná a hýbe sa to tam len veľmi pomaly. 

Išli sme sa teda najesť a ako inak, objednali sme si tacos, nachos a burito. Zavŕšili sme to zmrzlinou a o 5 som prišla domov. Chvíľu po mne sa zo San Diega vrátili Silvia s Meli, ktoré boli zaviesť Aline na letisko. Silvia bola veľmi smutná, tak som sa ju ešte snažila utešiť a šla som si robiť svoje prvé domáce úlohy na predmet štruktúra a ekonomika štátu Baja California. Dnes ma prepadli myšlienky, či vôbec zvládnem spraviť  diferenčné skúšky. Na chémií preberáme organiku, čo je ťažké pochopiť aj po slovensky, nieto ešte v španielčine. Každopádne neľutujem svoje rozhodnutie študovať rok v Mexiku, tento rok mi dá viac vedomostí ako 5 rokov strávených v lavici nad knihami. A to už len preto, že ma to naučí sám život.

 Bude to ťažké.

It's a kinda magic ....alebo zázrak menom alternatívna medicína

Asi by bolo vhodné začať tým, že som živá a zdravá, pretože nasledujúci článok bude tak trochu mimo témy.

V januári tohto roku som jeden krásny zasnežený deň skončila na urgentnom príjme ružomberskej nemocnice po nevydarenej jazde na lyžiach. Diagnóza: pretrhnutý predný skrížený väz v kolene na pravej nohe. Punkcia krvi z kolena zhruba deci, ktorú som musela podstúpiť asi 4 krát. MRI ukázala, že väz nieje úplne pretrhnutý, a nie som ani vrcholový športovec, čiže operácia v mojom prípade nebude nutná. Koleno bolo stále opuchnuté a aj po mesiaci som mala problémy s chôdzou. No napokon po 3 mesiacoch som to rozchodila, i keď som stále cítila že to nieje to, čo bývalo.

Vo štvrtok poobede sme na pláži skúšali skimboarding a po pár 'otočkách' ma koleno poriadne zabolelo a opuchlo. To nebolo nič nové, s takýmito problémami som rátala a neprikladala som tomu veľkú váhu, veď chodiť som mohla. Moja host-mum je terapeutka, ktorá sa špecializuje na alphabiotism - malá ukážka (vyzerá to hrozivo, ale v skutočnosti to vôbec nebolí, Silvia to robí s citom, nie ako chlap na videu) a liečbu magnetmi. Túto procedúru som podstúpila asi 3 krát, a hneď ako som sa postavila, cítila som sa omnoho lepšie. Zobrala ma teda s ňou na kliniku k jednému známemu lekárovi, predpísal mi lieky a oznámil, že o týždeň budem v poriadku. Prišla som do Silviinej ordinácie a tá ma usadila na magnetickú posteľ. Poukladali mi okolo kolena magnety a ja som cítila malé chvenie. Vysvetľovala mi, na čo všetko to pomáha a je to naozaj široké spektrum chorôb. Chytila mi dlaň a stláčala mi body ktoré sú prepojené s ostatnými časťami tela. Keď mi stlačila bod na mojom pravom prstenníku cítila som poriadnu bolesť. Vysvetlila mi, že ten bod je prepojený s mojou pravou nohou a ak ho bod bude chvíľu masírovať, bolesť zmizne. Videla som veľa reportáží, ale nikdy som ničomu podobnému neverila, až teraz keď som to zažila na vlastnej koži. Po chvíľke bolesť naozaj zmizla a ja som neverila vlastným očiam. Dnes je pondelok večer a moje koleno je v poriadku. Doma mi to trvalo mesiac, tu len 5 dní.

V sobotu sa konala párty pre výmenných študentov. Usporiadal ju host-brat Juliana (z Nemecka) a bola tam kopa ľudí a aj pár rotariánov. Ja a ostatní výmenní študenti sme museli prejsť tým slávne neslávnym rituálom, ktorý som už raz mala tú česť vidieť na oslave Melissiných narodenín. Napiť sa z flaše tequilly a nechať si riadne potriasť hlavou. A to všetko za účasti členov rotary clubu, ktorí sa nesmierne bavili. Som rada že to už mám za sebou....

Spoznala som zase kopu nových ľudí, ale na mená si spomeniem až vtedy. keď si ma niekto z nich pridá na facebooku. V stredu mi začína škola. Budem chodiť do CETYS, čo je najprestížnejšia súkromná škola tu v Ensenade. Taktiež budem musieť nosiť predpísané oblečenie, a to je: 

rifle - žiadne farebné alebo dotrhané nohavice, žiadne šortky, šaty, sukne nad kolená

polo tričko - žlté, biele alebo čierne.

tenisky - v zime čižmy, sandále sú zakázané

Podľa toho čo som počula, mám sa na čo tešiť. Ale nechcem predbiehať udalosti, škola ma čaká o 2 dni.

Včera sme boli na festivale vína. Bolo tam veľa ľudí, jedla, hudby.... ale nemala som so sebou ani telefón alebo foťák, lebo sme sa tam zastavili náhodou cestou z kostola. Cez víkend sa koná ďalší festival, ešte väčší ako bol tento.

Aline vo štvrtok odchádza na výmenu do Brazílie a pre svoj Rotary club tu v Ensenade piekla koláčiky. Samozrejme s mojou pomocou. Taktiež som už druhý deň po sebe robila 'slovenské' palacinky, ktoré im veľmi chutili. Dnes som sa naučila pripravovať Wakamole - najlepšia  'omáčka' akú som kedy jedla. Jedlo je tu jednoducho úžasné, ale musím si dávať väčší pozor na to, čo zjem, ak sa nechcem domov vrátiť s desiatimi kilami navyše. Mexičania sa umiestnili na prvom mieste štatistiky s najvyšším počtom obéznych ľudí, tromfli dokonca aj USA. Ale ja sa im vôbec nečudujem, mexická kuchyňa je najlepšia ! :)

V pondelok ráno sme sa vybrali do banky niečo spraviť s mojimi kartami. Prišli sme tam a Silvia vysvetlila aký mám problém. Povedali nám, že to máme  skúsiť ešte raz, ale zvoliť 'checks' namiesto 'cash'. Vyšli sme von k bankomatu, chcela som vložiť dnu kartu, ale šlo mi to iba spolovice a nič sa nedialo. Silvia ju skúšala otočiť, ale nešlo to ani tak. Kartu sme vytiahli a rozmýšlali, čo s tým je. Zrazu zasvietilo zelené svetielko a z bankomatu vyšla cudzia kreditka. Mám ja ale šťastie! Potom to už samozrejme fungovalo a ja som vytiahla, koľko sa len dalo. Keď to tak všetko rátam, pomaly mi dochádzajú peniaze, a to som tu len prvý týždeň. Každý mesiac budem dostávať od rotary 80 dolárov, popri mojich výdavkoch to je skoro nič. Len salsa ma stojí 30 eur. Musím sa naučiť šetriť... ale aj o tom je život výmenného študenta. :)

Ten večer som bola prvýkrát na hodine salsy. Bolo tam veľa chlapov a aj tréner bol muž. Tancovali sme každý sám a po chvíli v pároch. Ako prvý sa ku mne pridal chlapík, zhruba 30 ročný. Vôbec by som ho neodhadla na tanečníka. Mal okuliare a nadváhu, ale keď začal tancovať, mohla som ho porovnať k trénerovi. Cambio! (výmena partnerov) Prišla ku mne ruska, usmiala sa a pozdravila. Bola veľmi milá, pýtala sa ma odkial som a čo tu robím. Na druhej hodine už nebola, ale za to tam bolá iná ruská dievočka. Tiež bola milá a aj keď jej to veľmi nešlo, smiala sa celý čas.

Včera som sa konečne stretla s Elinou. Výmennou študentkou z Fínska. Prišla k nám, spravili sme obed a šli na kávu. Naučila som sa robiť tortily a na to, že som to robila prvý krát vyzerali aj chutili ozaj dobre.

Elina prišla aj so svojou host-sestrou Claudiou, ktorá odchádza o týždeň do Fínska. Keď na nás Elina prehovorila fínsky, bola som rada že sa učím španielčinu a nie fínčinu. Znelo to naozaj komplikovane, veď niektoré slová sa skladajú aj z viac ako dvadsiatich písmen. Silvia nás zaviezla do kaviarne a neskôr prišiel Carlos a Enrique. Carlos ide na výmenu do Thajska a Enrique sa tento rok vrátil z Fínska. Všetci sa na nás bavili. Carlos sa stále smial na tom akí sú Európania 'chladní', a to Slováci sú na tom ešte dobre. Fíni keď sa stretnú prvý krát, maximálne si podajú ruky, pusa na líce nehrozí. V Ázií si na pozdrav len zamávajú, a podľa toho, čo vravel Tom, dotyky akéhokoľvek druhu na verejnosti neuvidíte. Iný kraj, iný mrav. Ja sa na Mexico sťažovať nemôžem, mne objatia vôbec neprekážajú.

Ráno sme sa šli prejsť na pláž. Z domu sme vyšli okolo 8 a bolo veľmi teplo. Prišli sme na pláž a na moje prekvapenie oceán bol celkom teplý. Fotka myslím, nepotrebuje komentár. Keď sme vyšli na cestu a pozerali na oceán, videli sme delfíny. Boli dosť ďaleko a nemám žiadne fotky. Ale Aline mi vravela, že veľa krát chodia úplne blízko brehu.          

I wanna swim with dolphins :)

Dnes ideme opäť na pláž. Ale či sa pojdem kúpať oblečená, si ešte rozmyslím, lebo predvčerom sa nám pokazila práčka. Aline budúci týždeň odchádza do Brazílie a nemá ani potuchy ako si ide oprať veci. :)