V januári tohto roku som jeden krásny zasnežený deň skončila na urgentnom príjme ružomberskej nemocnice po nevydarenej jazde na lyžiach. Diagnóza: pretrhnutý predný skrížený väz v kolene na pravej nohe. Punkcia krvi z kolena zhruba deci, ktorú som musela podstúpiť asi 4 krát. MRI ukázala, že väz nieje úplne pretrhnutý, a nie som ani vrcholový športovec, čiže operácia v mojom prípade nebude nutná. Koleno bolo stále opuchnuté a aj po mesiaci som mala problémy s chôdzou. No napokon po 3 mesiacoch som to rozchodila, i keď som stále cítila že to nieje to, čo bývalo.
Vo štvrtok poobede sme na pláži skúšali skimboarding a po pár 'otočkách' ma koleno poriadne zabolelo a opuchlo. To nebolo nič nové, s takýmito problémami som rátala a neprikladala som tomu veľkú váhu, veď chodiť som mohla. Moja host-mum je terapeutka, ktorá sa špecializuje na alphabiotism - malá ukážka (vyzerá to hrozivo, ale v skutočnosti to vôbec nebolí, Silvia to robí s citom, nie ako chlap na videu) a liečbu magnetmi. Túto procedúru som podstúpila asi 3 krát, a hneď ako som sa postavila, cítila som sa omnoho lepšie. Zobrala ma teda s ňou na kliniku k jednému známemu lekárovi, predpísal mi lieky a oznámil, že o týždeň budem v poriadku. Prišla som do Silviinej ordinácie a tá ma usadila na magnetickú posteľ. Poukladali mi okolo kolena magnety a ja som cítila malé chvenie. Vysvetľovala mi, na čo všetko to pomáha a je to naozaj široké spektrum chorôb. Chytila mi dlaň a stláčala mi body ktoré sú prepojené s ostatnými časťami tela. Keď mi stlačila bod na mojom pravom prstenníku cítila som poriadnu bolesť. Vysvetlila mi, že ten bod je prepojený s mojou pravou nohou a ak ho bod bude chvíľu masírovať, bolesť zmizne. Videla som veľa reportáží, ale nikdy som ničomu podobnému neverila, až teraz keď som to zažila na vlastnej koži. Po chvíľke bolesť naozaj zmizla a ja som neverila vlastným očiam. Dnes je pondelok večer a moje koleno je v poriadku. Doma mi to trvalo mesiac, tu len 5 dní.
V sobotu sa konala párty pre výmenných študentov. Usporiadal ju host-brat Juliana (z Nemecka) a bola tam kopa ľudí a aj pár rotariánov. Ja a ostatní výmenní študenti sme museli prejsť tým slávne neslávnym rituálom, ktorý som už raz mala tú česť vidieť na oslave Melissiných narodenín. Napiť sa z flaše tequilly a nechať si riadne potriasť hlavou. A to všetko za účasti členov rotary clubu, ktorí sa nesmierne bavili. Som rada že to už mám za sebou....
Spoznala som zase kopu nových ľudí, ale na mená si spomeniem až vtedy. keď si ma niekto z nich pridá na facebooku. V stredu mi začína škola. Budem chodiť do CETYS, čo je najprestížnejšia súkromná škola tu v Ensenade. Taktiež budem musieť nosiť predpísané oblečenie, a to je:
rifle - žiadne farebné alebo dotrhané nohavice, žiadne šortky, šaty, sukne nad kolená
polo tričko - žlté, biele alebo čierne.
tenisky - v zime čižmy, sandále sú zakázané
Podľa toho čo som počula, mám sa na čo tešiť. Ale nechcem predbiehať udalosti, škola ma čaká o 2 dni.
Včera sme boli na festivale vína. Bolo tam veľa ľudí, jedla, hudby.... ale nemala som so sebou ani telefón alebo foťák, lebo sme sa tam zastavili náhodou cestou z kostola. Cez víkend sa koná ďalší festival, ešte väčší ako bol tento.
Aline vo štvrtok odchádza na výmenu do Brazílie a pre svoj Rotary club tu v Ensenade piekla koláčiky. Samozrejme s mojou pomocou. Taktiež som už druhý deň po sebe robila 'slovenské' palacinky, ktoré im veľmi chutili. Dnes som sa naučila pripravovať Wakamole - najlepšia 'omáčka' akú som kedy jedla. Jedlo je tu jednoducho úžasné, ale musím si dávať väčší pozor na to, čo zjem, ak sa nechcem domov vrátiť s desiatimi kilami navyše. Mexičania sa umiestnili na prvom mieste štatistiky s najvyšším počtom obéznych ľudí, tromfli dokonca aj USA. Ale ja sa im vôbec nečudujem, mexická kuchyňa je najlepšia ! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára