Zadný vchod
Knižnica
Ráno sme vstali o 7 a o 9 sme sa mali stretnúť s riaditeľom. Ten nám vybavil hodiny španielčiny, ktoré budem mať pondelok a v stredu ráno. Tento semester budem mať nasledovné predmety: Španielska gramatika a literatúra, dejepis, chémia, biochémia, matika, zdravoveda, rozvoj ľudských zdrojov, geografia, komunitný rozvoj a angličtina. Začínať budem každý deň o 7 okrem stredy, kedy začínam 7:50. Škola mi končí 1:50, ale väčšinou nás pustia skôr o tých 10 minút.
Každý sa mi zdravil, predstavoval a mám pocit, že už ma pozná skoro polovica školy. Predstavila som sa svojej novej triede a sadla si do malej lavice, ktorú určite poznáte z tých trápnych amerických teenagerských filmov. Je tam miesto akurát tak na jeden papier a pero. Sedela som v lavici, učiteľke som rozumela asi každé tretie slovo. Dá sa povedať, že som bola v obraze, ale moju pozornosť značne narúšal hluk v triede. Tu si študenti medzi sebou nešpekajú, ale kričia na seba z jedného konca triedy na druhý a hlasno sa smejú. Po desiatich minútach pred tabuľu predstúpila jedna z mojich nových compañeros a z jej dlhého prejavu som vyrozumela len cumpleaños (narodeniny). V tom k nej pristúpil spolužiak a všetci začali spievať nejakú mexickú narodeninovú pesničku. Na záver dali aj Happy Birthday špeciálne pre mňa, aby som rozumela. Na ďalšej hodine som sa musela opäť predstavovať, lebo som bola v inej skupine. Spolužiaci sa nudili a tak v polke hodiny (1 vyučovacia hodina trvá 50 minút) jeden chlapec, zrejme tanečník, schytil dievča za ruku a začal ju učiť kroky salsy. Učiteľka im tlieskala do rytmu a smiala sa.
Dnes o pol piatej ráno ma zobudil zhon host-rodiny. Aline odišla na výmenu do Brazílie. Rozlúčila som sa s ňou a na chvíľu som si ešte ľahla do postele, no strach z toho že zaspím ma donútil vstať a ísť do sprchy. On 6:45 ma spred domu vyzdvihol host-dad Eliny a spolu s ňou sme šli do školy. Ako prvú som mala chémiu a musela som sa veľmi premáhať, aby som nezaspala. Tam sa mi prihovorili moje dve nové spolužiačky, ktoré ma cez prestávku zoznámili s kopou nových ľudí. Všetci sú tu strašne milí a zlatí, volajú ma von, k nim domov, na obed, do kina.... Len na tento víkend mám asi 5 pozvaní, ale rozhodla som sa, že večer pôjdem na festival vína - Vendimia a tam sa stretnem s väčšinou mojich nových kamarátov.
Po škole som šla s dievčatami na obed. V Mexiku má vodičák skoro každý, kto už dovŕšil 17 rokov. O odvoz sa vôbec nemusím báť, vždy je tu niekto, kto ma zvezie a výhodu mám v tom, že bývam 10 minút cesty od školy. A keďže do školy sa inak ako autom dostať nedá, ráno je pred školou cesta úplne plná a hýbe sa to tam len veľmi pomaly.
Išli sme sa teda najesť a ako inak, objednali sme si tacos, nachos a burito. Zavŕšili sme to zmrzlinou a o 5 som prišla domov. Chvíľu po mne sa zo San Diega vrátili Silvia s Meli, ktoré boli zaviesť Aline na letisko. Silvia bola veľmi smutná, tak som sa ju ešte snažila utešiť a šla som si robiť svoje prvé domáce úlohy na predmet štruktúra a ekonomika štátu Baja California. Dnes ma prepadli myšlienky, či vôbec zvládnem spraviť diferenčné skúšky. Na chémií preberáme organiku, čo je ťažké pochopiť aj po slovensky, nieto ešte v španielčine. Každopádne neľutujem svoje rozhodnutie študovať rok v Mexiku, tento rok mi dá viac vedomostí ako 5 rokov strávených v lavici nad knihami. A to už len preto, že ma to naučí sám život.
Bude to ťažké.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára