My Year in México: Vianoce a Nový rok

Po aktívnom nič nerobení,Vianociach, a už aj Novom roku otváram word už na piaty pokus v snahe zo seba niečo vydolovať. Dúfam že tento raz úspešne. Po mojich narodeninách sa nič zaujímavé nedialo. Dni sú dlhé, noci krátke a aj na mňa doľahol ten pocit, s ktorým som zubami nechtami zápasila. Neúspešne. Chýbajú mi úplne bežné veci ako cesty vlakom do školy alebo prechádzky so psom, či sneh. Bublina počiatočného nadšenia praskla po piatich mesiacoch. Nech sa tomu bránim ako chcem, vyhnúť sa tomu asi nedá. Doteraz som si nahovárala že tzv. kultúrny šok sa ma netýka. A čo ten kultúrny šok vlastne je ?
Skladá sa z 5 fáz.
1.časť – Nadšenie – Nastáva hneď po príchode do nového prostredia. Nadšenie vyvoláva takmer všetko. Odlišené správanie ľudí, odlišné návyky, jedlo, životný štýl, počasie, objavovanie všetkého nového a doposiaľ nepoznaného. Zvyčajne sa jedná o najkratšiu z častí (trvá približne 3-4 týždne)

2.časť – Otrávenie – Jedná sa o najhoršiu fázu zo všetkých. Práve v tejto nastáva prerod, ktorý sa v ďalších fázach už iba kryštalizuje. Všetky veci, ktoré spočiatku spôsobovali nadšenie, začnú teraz neskutočne liezť na nervy. Od prejavov ľudí, cez televízne programy až po cudzí jazyk, v podstate všetko, čo je iné ako doma. Ide o jednoznačne najdlhšiu časť, ktorá sa môže pretiahnuť až na štyri mesiace.

3.časť – Zvykanie si – Dĺžka je iba o niečo dlhšia ako pri prvej časti. Pravdepodobne ide o časť najpríjemnejšiu. Postupne sa s vecami, ktorá nás ešte nedávno žrali vyrovnávame, zžívame sa v kultúrou, prijímame zvyky a stávame sa časťou miestnej kultúry.

4.časť – Multikultúrny človek – Nastáva kompletný prerod s neobmedzenou dĺžkou. Stal sa z nás človek, ktorý sa zžil a pochopil cudziu kultúru a popri tom má stále v sebe zakódovanú tú vlastnú. Kedykoľvek sa vrátime do danej kultúry, sme schopní prepnúť a žiť s miestnymi obyvateľmi.

5. časť (v niektorých prípadoch k nej nemusí dôjsť) – Obrátený kultúrny šok- Nastane po návrate domov, do našej pôvodnej kultúry. Trvá dohromady cca. 1 mesiac. Počas tohto mesiaca prebehnú všetky vyššie menované fázy, v kratšom čase a menšej intenzite. Až po dovŕšení tejto piatej časti sa človek stane skutočne multikultúrny. Oficiálne sa hovorí iba o štyroch častiach, pretože piata už nemusí nikdy nastať, človek totižto už novú krajinu opustiť nemusí a tým pádom zabúda postupom času na svoju pôvodnú kultúru a po návrate späť si musí kultúrny šok zopakovať.

Čítajte viac: http://tomasturansky.blog.sme.sk/c/223569/Kulturny-sok.html#ixzz1iWwJA8gK

Neviem opísať ako sa momentálne cítim, resp. v ktorej fáze sa nachádzam, ale je to niečo medzi ,otrávením' a ,zvykaním si'. Dúfam, že tento status sa zmení potom, ako sa skončia tieto choré 2 mesačné prázdniny. Pretože to, čo mi vadí zo všetkého najviac, je môj momentálny životný štýl, ktorý sa prispôsobil štýlu života mojej novej rodiny. Celý deň v pyžamách, v posteli, pri TV alebo na gauči. Každý deň to isté. Žiadny program. Na otázku aké majú plány, sa iná odpoveď ako ,Nada' očakávať nedala. A po mesiaci sa to začína odzrkadľovať nielen po psychickej, ale aj po tej fyzickej stránke. Ručička váhy ukazuje astronomické hodnoty a ja sa cítim ešte viac pod psa ako predtým. A to sa vystupňovalo tesne pred Vianocami, keď sa Petra, jedna z mojich najlepších kamarátok, vrátila naspäť do Fínska. Deň lúčenia bol doposiaľ najhorší. Všetky tie sľuby ako sa všetci stretneme budúci rok, podlomila realita a ja to vidím skôr skepticky. Nechcem ani pomyslieť na to, ako sa budem na konci roka lúčiť so všetkými....

Moje Vianoce boli.... iné. Neboli zlé, neboli krásne....bola to mexická klasika - veľa ľudí a kopa jedla. Len ten duch Vianoc ostal niekde na pol ceste. Aj keď sme mali krásny stromček, veľa darčekov, atmosféra zanikla v tom veľkom prázdnom dome, kde sa večeralo z plastových tanierov a sedelo na gauči. Ani môj zemiakový šalát, ktorý všetkým chutil, tieto Vianoce nezachránil.O polnoci sme si všetci zaželali Veselé Vianoce, otvorili darčeky a rozprávali sa dlho do noci.