Misia - Bryndzové halušky

Po dvoch ukrutne dlhých týždňoch čakania na balík s horalkami, čokoládami, syrom a bryndzou sa mi už aj začalo snívať o tom, ako sedím v KuBe a pijem radlera. Áno, musím sa priznať, trochu mi začína chýbať Slovensko. Posledné dni boli kadejaké a keby mi niekto pred mesiacom povedal, že sa budem tešiť na zmenu rodiny, neverila by som mu. No veci sa zmenili a tri ženy v jednom dome si pomaličky začínajú liezť na nervy. Teda aspoň mne. Či už je to ustavičné kontrolovanie mojej izby a zoraďovanie vecí v poličke podľa veľkostí a tvaru, riešenie mojich vychádzok, organizovanie môjho voľného času, poúčanie o veciach, ktoré dávno viem (!), myšlienka, že takto o mesiac budem písať z môjho nového domova je prekvapujúco upokojujúca. A tak ostávam dúfať, že posledný mesiac v tejto rodine sa neodzrkadlí na mojom psychickom zdraví a neprivodí mi depresiu alebo ,homesickness'

 

O 2 dni to budú presne tri mesiace od môjho odchodu. Pamätám si, ako som v prihláške uvádzala do kolonky ,Prečo sa chcem stať výmenným študentom' - stať sa viac nezávislou a zodpovednou osobou. No a na čo som po 3 mesiacoch prišla? Že namiesto nezávislej osoby sa stanem osobou odkázanou na tých, čo pred domom parkujú štvorkolesový zázrak, bez ktorého sa tu jednoducho zaobísť nedá. A fakt, že tu všetci 17+ jazdia na 4krát4 automatická prevodovka s plnou výbavou, by mi to aj značne uľahčovala....(Len pre porovnanie píšem, že cena benzínu sa tu pohybuje okolo 0.50 eurocentov za liter, vodičák si spravíte za 2 týždnea stojí v priemere tých 30 eur plus mínus.)  niet toho knedlíku v krku, keď niekoho prosím o odvoz. Ešte vždy je to pre mňa zahanbujúce. Potom mi ostáva skrývať už len jeden pocit. A to je ten, keď mi padá sánka až na zem po tom, čo vstúpim do jedného z palácov (ich príbytky si nemôžem dovoliť nazývať domami, bolo by to nedôstojné) mojich nových kamarátov. Vždy sa tam nájde nejaká Matilda v zástere, ktorá im varí, potom nejaká Juanita, čo im upratuje a ja sa cítim ako chudobná Esmeralda, ktorej sa čistou náhodou podarilo nahliadnuť do sveta ako vystrihnutého z telenovely. Aspoň 3 miestnosti, ktoré by sme teoreticky mohli nazvať obývačkami, ale samozrejme v honosnejšom štýle, 4 kúpeľne, posilovňa, bazén...  mexický štandard.

Dúfam, že v mojich slovách nie je cítiť závisť, lebo ja im nemám čo závidieť. Tu v Mexicu sa stretávajú dva extrémy. Bohatstvo a chudoba. Línia medzi nimi - takzvaná stredná vrstva -  tu má len chabé zastúpenie. 

Názov článku naznačuje, že som chcela písať o tom, ako som varila halušky, ale zase sa mi nejakým nedopatrením podarilo odbočiť od témy. Dnes ráno som sa konečne odhodlala predviesť svoje kulinárske zručnosti, a tak kým Silvia s Melisou išli do kostola, ja som ostala doma variť. Na obed som pozvala Andreu (moju venezuelskú kamarátku žijúcu v Ensenade), ktorá bola v lete na Slovensku a halušky si zamilovala, takže som mala čo robiť, aby som ju nesklamala. Odkedy som jej povedala, že sa ich chystám uvariť, nedala mi s nimi pokoj :) 

Domáca bryndza

Bojujem s novým náradím :D

Perfect shape!

S oravskou slaninou....

...s údeným syrom a toast s bryndzovou nátierkou

Výsledok !

Halušky sa vydarili na jednotku. Bola som na seba právom hrdá, lebo chutili ešte lepšie, ako keď som ich naposledy robila doma. (Lucia si pamätá, haha :D) Čo ma najviac potešilo, že všetkým veľmi chutili, aj keď sa hovorí, že cudzinci bryndzu dáko obzvlášť nemusia.